Štátna energetická politika

Po obsahovej stránke má nová politika niekoľko vážnych nedostatkov, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad tieto:

• Vôbec se nevenuje problematike klimatických zmien, ktoré sú jedným z najväčších problémov svetovej energetiky. Pojem „klimatické zmeny“ sa v celom dokumente vôbec nevyskytuje. Dokument neobsahuje žiadne konkrétne ciele ku znižovaniu skleníkových emisií, úplne chýba aj náznak akejkoľvek stratégie k ochrane klímy. Slovensko má pritom v porovnaní s EÚ na jednotku HDP 4,4-krát vyššie emisie CO2 .
• Na rozdiel od energetickej politiky platnej v rokoch 2000-2005 sa nová politika vôbec nezaoberá zmysluplnosťou výstavby dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni v Mochovciach. Nevýhodnosť tohto projektu doložila predchádzajúca energetická politika podrobnými výpočtami. Nová politika problém vôbec neotvára ani o ňom nediskutuje, iba na jednom mieste textu mimochodom konštatuje, že bloky 3 a 4 JE Mochovce budú po roku 2015 dodávať elektrinu do siete.
• V oblasti obnoviteľných zdrojov nepočíta nová politika so žiadnym masívnym rozvojom. Aj keď si Slovensko určilo v prístupovej zmluve s EÚ indikatívny cieľ podielu OZE na výrobe elektriny 31 % v roku 2010, nedávno schválená politika neočakáva naplnenie tohto cieľa ani v roku 2030, kedy majú OZE zaisťovať výrobu 27 % elektriny. Zatiaľ čo súčasný podiel OZE na výrobe elektriny je asi 17 %, v roku 2010 má byť iba 19 %. To prakticky znamená úplnú stagnáciu.

Greenpeace požaduje spracovanie novej energetickej politiky, ktorá zohľadní moderné trendy a bude efektívne riešiť problémy klimatických zmien, vysokej energetickej náročnosti, závislosti na dovoze palív, rizika jadrových elektrární ale aj malý a stagnujúci podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Rovnano zdôrazňujeme, aby príprava a schvaľovanie energetickej politiky prebiehali transparentne. Požadujeme, aby o týchto témach prebiehala otvorená diskusia a aby sa k dokumentom mohli vyjadriť nielen úradníci na ministerstvách, ale aj zainteresovaní občania a odborná verejnosť.