Jadrová energetika

K takým záverom nás vedú okrem iného aj tieto dôvody:

Náklady
Jadrové reaktory sú v porovnaní s inými možnosťami výroby elektriny najdrahším zdrojom. Ani po päťdesiatich rokoch masívnych štátnych dotácií niesu jadrové elektrárne konkurencieschopné a investori vyžadujú od štátov celý rad úľav a ich skryté niekoľkomiliardové náklady vytvárajú dlhy do budúcnosti.

Nespoľahlivosť
U žiadneho jadrového reaktora nieje možné vylúčiť zlyhanie vedúce k ťažkej jadrovej havárii. Černobyľská havária sa odohrala pred viac než dvadsiatimi rokmi, ale aj v moderných reaktoroch hrozia nehody, ktorých následky by mohli byť porovnateľné. Prevádzkovatelia preto bežne požadujú, aby boli zbavený zodpovednosti za škody, ktoré by jadrová havária spôsobila.

Odpady
Výroba jadrového paliva a prevádzka jadrových reaktorov produkuje veľké množstvo rádioaktívnych odpadov. Najväčším a doposiaľ nevyriešeným problémom sú vysokoaktívne odpady, najmä vyhorené jadrové palivo. Predstavuje bohatý koktail rádioaktívnych izotopov vrátane plutónia a trvá stotisíce rokov, než sa jeho rádioaktivita zníži na prirodzenú úroveň. Spoľahlivá izolácia odpadov na tak dlhú dobu je ale technicky nedosiahnuteľná.

Bezpečnostné riziká
Jadrová energia predstavuje vážne strategické riziká, pretože pri jej využívaní hrozí zneužitie technológií a jadrových materiálov pre vojenské účely. Šírenie jadrových technológií zákonite zvyšuje pravdepodobnosť, že sa dostanú do nepovolaných rúk. Už dnes si niekoľko štátov vybudovalo jadrový arzenál využitím „mierovej“ jadrovej energetiky. V posledných rokoch je naviac aktuálne aj riziko medzinárodného terorizmu, pričom napríklad útokom veľkým dopravným lietadlom nedokáže odolať žiaden reaktor.

Nezachráni klímu
Jadrové elektrárne nemôžu ani zohrať zásadnú úlohu v ochrane pred klimatickými zmenami. Síce neprodukujú skleníkové plyny, ale i zásoby ich paliva sú obmedzené na niekoľko desiatok rokov. Jadrové elektrárne dnes celosvetovo vyrábajú iba 6% celkovej spotreby energie, takže k náhrade fosílnych palív by bolo nutné ich počet zvýšiť viac ako desaťnásobne. To je ale prakticky nemožné kvôli nákladom na ich výstavu a obmedzeným ložiskám uránu. Naviac by tým ohromne narástlo riziko havárie i množstvo rádioaktívnych odpadov, nehovoriac o zvýšenom riziku vojenského či teroristického zneužitia.

Na Slovensku pokrývajú jadrové elektrárne 52% výroby elektrickej energie, pričom všetkých šesť reaktorov sovietskeho typu je dosť zastaralých a nemajú ani ochranný betónový kontajnment (ochranný obal). Dva najstaršie z nich, v Jaslovských Bohuniciach, sú dokonca tak vysoko rizikové, že si medzinárodné spoločenstvo vynútilo ich odstavenie do roku 2008.

Greenpeace sa u nás aktívne venuje problematike ťažby uránu, dohliada nad včasným odstavením Jaslovských Bohuníc a snaží sa presadiť alternatívne riešenia namiesto výstavby ďalších dvoch reaktorov v Mochovciach. Tiež sledujeme problematiku likvidácie jadrových odpadov a bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární.