Černobyľ

Čo sa stalo v Černobyle
Krátko pred pol druhou ráno dňa 26. apríla 1986 explodoval štvrtý blok jadrovej elektrárne v Černobyle. Výbuch a následný požiar zničil reaktor a spôsobil rozsiahly únik rádioaktívnych látok do širokého okolia.

Príčinou katastrofy bola kombinácia projektových nedostatkov a zlyhanie ľudskej obsluhy. Reaktor bol uvedený do prevádzky bez potrebných skúšok, ktoré potom pracovníci pod tlakom vedenia doháňali počas prevádzky. Operátori reaktoru boli presvedčení, že majú všetko pod kontrolou a že sa nič nemôže stať. Nakoniec, aj počas výcviku ich sovietske úrady ubezpečovali, že reaktor vybuchnúť nemôže.

Dokonca aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 1983 o černobyľských reaktoroch napísala: „závažná nehoda s výpadkom chladenia je prakticky nemožná.“

Následky havárie
Počas výbuchu a požiaru uniklo z reaktoru stokrát viac radiácie, ako sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki. Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Európu: dodnes sú stovky fariem v Škótsku v zvláštnom režime, pretože ovce majú v mäse nepovolené vysoké koncentrácie rádioaktívnych látok.

Skutočné peklo ale nastalo pre obyvateľov v okolí Černobyľu, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku.

Celkovo 600 až 800 tisíc ľudí, väčšinou mladých vojakov, sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25 tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Z tridsaťkilometrovej zóny bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Celková plocha územia, kde kontaminácia prevyšuje 37 miliárd Bq/km2 – úroveň vyžadujúca zvláštny režim - presiahla 120 000 km2. Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Nemajú inú voľbu.

Celkový počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Rôzne vedecké štúdie prinášajú odhady od 9 500 do 475 000. Najnižší odhad presadzuje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá podľa svojich stanov podporuje rozvoj jadrovej energetiky, takže sa snaží tragédiu bagatelizovať – podľa nej zomrie kvôli Černobyľu „iba“ štyri tisíc ľudí. Skutočné číslo bude ale s najväčšou pravdepodobnosťou zhruba desaťkrát vyššie.

Podrobné lekárske a epidemiologické štúdie a ďalšie informácie nájdete na webových stránkach www.cernobyl.sk.

Obete medzi nami
Tisíce obyvateľov sa už vrátilo do svojich domovov v kontaminovaných oblastiach, pretože nemali kde a ako inak žiť. Pestujú si obživu na pôde, ktorá by bola v krajinách Európskej únie považovaná za nebezpečný rádioaktívny odpad. Nemajú však na výber.

Greenpeace preto pri príležitosti dvadsiateho výročia Černobyľskej katastrofy pripomína konkrétne ľudské osudy a tváre. Výstavu fotografií – portrétov obetí jadrového priemyslu – Roberta Knotha, ocenenú špeciálnou cenou na World Press Photo 2006, môžete vidieť v slovenských mestách, alebo na internete www.cernobyl.sk. Na ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, nesmieme zabudnúť.

Viac sa o katastrofe v Černobyle dozviete aj na stránkach Greenpeace International.