Skip navigation.
Zastavme jadrovú energetiku! Detail transparentu z medzinárodnej 
demonštrácie proti klimatickým zmenám v holandskom Haagu.

Zastavme jadrovú energetiku! Detail transparentu z medzinárodnej demonštrácie proti klimatickým zmenám v holandskom Haagu.

Zväčšiť obrázok

V rámci privatizačných jednaní ENEL predložil svoj investičný plán pre Slovensko. Celkom sľubuje v nasledujúcich desiatich rokoch preinvestovať 2 miliardy Eur. Z toho 1,6 miliardy má byť použitých na výstavbu veľkého nového zdroja. Hlavne slovenskí politici presadzujú, aby týmto zdrojom boli ďalšie dva reaktory v Mochovciach. ENEL však s konečným rozhodnutím trochu váha a chystá tzv. štúdiu realizovateľnosti (feasibility study). Tá má býť dokončená v apríli 2007.

Štátna energetická politika z februára 2000 pritom jasne konštatovala, že dostavba sa javí i pri veľmi optimistických predpokladoch ako veľmi riskantná akcia: Aj keby sa na konkurenčnom trhu predala všetka produkcia za ceny vyššie ako sú tržné, a i keď nie sú započítané všetky náklady spojené so zadným palivovým cyklom, vychádza návratnosť na 17 rokov. Na strane 11 sa píše doslova: „Doba návratnosti je 17 rokov a nesie v sebe veľké riziko, že… projekt bude stratový. Súhrnne možno konštatovať, že ekonomický výpočet aj pri nadhodnotených východzích parametroch nie je priaznivý.“ Tieto závery boli podložené podrobnou analýzou. Podmienky, z ktorých vychádzali výpočty v roku 2000, sa pritom výrazne nezmenily. Dostavba 3 a 4 bloku JE Mochovce tak môže byť rentabilná iba pri ďalšom zvýšení cien elektrickej energie o približne 15 až 30 percent.

Dostavba reaktorov 3 a 4 v JE Mochovce by však okrem ekonomickej straty priniesla i vážne bezpečnostné riziká. Vzhľadom k čiastočnej rozostavanosti hlavne stavebnej časti je tu možné umiestniť iba reaktory podľa pôvodného projektu, teda sovietske VVER 440. Tie ale boli vyprojektované už v 70. rokoch a sú dnes po mnohých stránkach zastaralé. Napríklad nemajú ochranný kontajnment – betónový kryt, ktorý chráni reaktor pred vonkajšími vplyvmi a zároveň predstavuje poslednú bariéru v prípade rozsiahleho úniku rádioaktívnych látok.