Slovenská politika v ochrane klímy

Rovnako ako Česká republika, aj Slovensko zaznamenalo v 90. rokoch prepad emisií v dôsledku zrútenia neefektívneho tažkého priemyslu a orientácie ekonomiky na modernejšie technológie. Zatiaľ, čo ekvivalent CO2 (bez LUCF) v roku 1990 predstavoval na Slovensku 72,4 miliónov ton, v roku 2002 to bolo iba 51,2 miliónov ton, teda 70% pôvodného stavu [11]. 
 
Slovensko tak v súčasnosti ťaží hlavne z faktu, že v roku 1990 kulminovali emisie CO2 zpôsobené neefektívnym, komunistickým režimom centrálne riadeným priemyslom. Bez toho aby muselo prijímať  cielené opatrenia, v ďalšom desaťročí došlo k prepadu skleníkových emisií o 30%. To má hneď niekoľko dôsledkov, ktoré sú z hľadiska udržateľnej energetiky paradoxne negatívne:

• neexistuje žiadna domáca politika ani stratégia, ako aktívne znižovať emisie skleníkových plynov.
• naopak Slovensko v prvnom alokačnom pláne na roky 2005-2007 rozdelilo viac povoleniek, než sú reálne emisie; namiesto motivácie priemyslu ku znižovaniu emisií tak veľké firmy dostali zadarmo poukaz na dalšie znečišťovanie, prípadne na dodatočné príjmy (zatiaľ, čo emisie z relevantných odvetví boli v roku 2002 celkom 26,7 milionóv ton ekvivalentu CO2, Ministerstvo životného prostredia im v národnom alokačnom pláne navrhovalo prideliť 34,8 miliónov ton, Európska komisia nakoniec rozhodla o znížení na cca 33,1 miliónov ton) [12].
• Slovensko nie je pripravené na ďalšie zásadné znižovanie skleníkových emisií po roku 2012; energetická politika v jednej z príloh uvádza, že cieľom Slovenska je dosiahnuť v ďalšom období zníženie emisií o  5% - pritom politici európskych zemí hovoria o redukčnom cieli do roku 2020 vo výške 30% [13].

Dá sa teda konštatovať, že Slovensko sa v oblasti klimatickej politiky vezie kdesi vzadu na spoločnom voze politiky Európskej únie. Pozitívny obrat k lepšiemu na základe Kjotského protokolu a ďalšieho obdobia možno očakávať iba v prípade výrazného sprísnenia alokačných plánov a stanovenia záväzných a ambicióznych cieľov k ďalšej redukcii skleníkových plynov po roku 2012.

Viac sa o problematike globálnych klimatických zmien dozviete aj na stránkach Greenpeace International.