GMO - geneticky manipulované organizmy

Živé organizmy sa teda menia spôsobom, ktorý by vo voľnej prírode nebol možný. Mix, o aký sa pokúšali genetici, keď sa snažili vytvoriť napríklad kapra s ľudským rastovým génom, alebo keď vložili gény rýb odolných voči mrazu do jahôd, by nikdy nevznikol prirodzene. Takými zásahmi vznikajú geneticky modifikované organizmy, označované tiež skratkou GMO.

Genetika sa dnes využíva v mnohých oblastiach, no je potrebné rozlišovať jej význam. Použitie v uzavretých priestoroch umožňuje napríklad výrobu niektorých liekov a je možné ho za prísnych podmienok akceptovať, lebo nedochádza k uvoľňovaniu GMO do životného prostredia. Genetika patrí medzi zložité vedy a s jej využívaním je ešte stále spojených priveľa otázok a rizík. Pokiaľ sa geneticky modifikované organizmy  dostanú do voľnej prírody, nikto dnes nemôže garantovať, že nebudú mať negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie. V súčasnosti už vieme, že niektoré GM plodiny priamo ohrozujú živočíchy, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu. Známym príkladom je geneticky modifikovaná tzv. Bt kukurica vylučujúca toxín, ktorý ju má ochrániť pred živočíšnymi „škodcami“. Súčasne však pôsobí toxicky až smrteľne na iné druhy užitočných a neškodných organizmov, akými sú napríklad larvy motýľov.

GMO sú živé organizmy a ako živé organizmy sa aj rozmnožujú. Svojím peľom môžu kontaminovať okolité príbuzné rastliny. Cudzie gény sú teda voľné šíriteľné a môžu spôsobiť nepredvídateľné zmeny v životnom prostredí. Ak sa tento proces raz spustí, je prakticky nemožné ho kontrolovať a zastaviť. Napríklad v porovnaní so zamorením chemickou látkou, účinky ktorej sa dajú postupne odstrániť, GMO organizmy sa môžu rozmnožovať, a tým zväčšovať negatívny dopad na životné prostredie. Navyše vnesená odolnosť voči chorobám, pesticídom a špecifickým podmienkam životného prostredia poskytuje geneticky modifikovaným „super rastlinám“ výhodu v konkurenčnom boji s prirodzenou faunou a flórou. To v konečnom dôsledku ohrozuje celkovú druhovú rozmanitosť našej planéty. GM rastliny môžu postupne úplne vytlačiť svojich prirodzených príbuzných z ich biotopov.

Peľ z GM polí sa v závislosti od pveternostných podmienok šíri na veľkú vzdialenosť. Ak dôjde ku kontaminácii okolitých polí, je nutné podľa legislatívy EÚ všetky produkty, v ktorých je obsah GM zložky vyšší ako 0,9 %, označiť ako GM úrodu. Kontaminovanú produkciu môže byť veľký problém predať. Pestovanie GMO tak ohrozuje ekologické ako aj konvenčné poľnohospodárstvo.

Zástancovia GMO radi tvrdia, že GMO vyrieši problém hladu. Jeho hlavnou príčinou vo svete však nie je nedostatok potravín, ale ich zlá distribúcia. Napríklad v Argentíne, ktorá je jedným z najväčších svetových vývozcov GM sóje, stále hladujú ľudia.
Ako realita ukázala, geneticky modifikované plodiny z dlhodobého hľadiska neprinášajú výhody poľnohospodárom vo forme vyšších hektárových výnosov a ani spotrebiteľom vo forme vyššej kvality potravín. Skutočným dôvodom tvrdého presadzovania GM plodín na trhu sú ekonomické záujmy nadnárodných agrochemických a biotechnologických spoločností, napr. Monsanto, Syngenta alebo Pioneer, ktorým plynú z predaja patentovaného osiva obrovské zisky. Viac ako 90 % GM osiva zasiateho v roku 2004 patrí firme Monsanto…

Súčasné poznatky o vplyve GMO na ľudské zdravie nie sú dostatočné. O dlhodobých účinkoch nevieme povedať vôbec nič, keďže neexistujú štúdie, ktoré by takéto vplyvy na ľuďoch skúmali. Zástancovia GMO na jednej strane tvrdia, že je neetické robiť dlhodobé pokusy na ľuďoch, ale na druhej strane navrhujú uvoľniť GMO do potravinového reťazca. Ak pristúpime na ich hru, stanú sa spotrebitelia „pokusnými králikmi“ genetického inžinierstva. Taký postup sa ale zdá byť neetický nám. Už dnes však vieme, že niektoré GMO môžu predstavovať reálne riziko vzniku alergií a tiež, že niektoré GMO obsahujú gény odolné voči antibiotikám, čo môže v konečnom dôsledku znížiť účinnosť antibiotik v ľudskom tele. Pre spotrebiteľa geneticky modifikované potraviny nepredstavujú zatiaľ v porovnaní s prirodzenými potravinami žiadnu výhodu. Nie sú ani zdravšie, ani výživnejšie, ani chutnejšie. Prečo by sme teda mali riskovať?

Vďaka odporu verejnosti je komerčné pestovanie GM plodín v EÚ zatiaľ obmedzené. Na európskom trhu sa však GMO produkty vyskytujú, a preto je pre spotrebiteľa dôležité ich označovanie, na základe ktorého sa môže vyhnúť ich nákupu. Podľa smernice EÚ musia byť označené všetky potraviny obsahujúce viac ako 0,9% GMO. To isté sa týka aj krmív pre zvieratá. Nedostatkom uvedenej legislatívy však je, že živočíšne produkty, ktoré sú získané zo zvierat kŕmených GM krmivom - mlieko, mäso alebo vajcia, už označené byť nemusia.