Poľnohospodárstvo

Zber sóje.

Geneticky modifikované plodiny sú ich zástancami predstavované ako „spása ľudstva“ – vyriešia problém hladu, poľnohospodárom prinesú vysokú úrodu za minimálnej námahy a sú odolné voči chorobám. Prečo teda mnohé organizácie, vedci či ekologickí poľnohospodári upozorňujú, že to všetko môže byť inak? Dnes je už jednoznačné, že poľnohospodári mali podstatne väčšiu nezávislosť predtým, ako sa objavili podniky s genetickými technológiami. Čo a ako pestovať bolo ich slobodnou voľbou. Zušľachťovaním mohli vytvárať stále lepšie odrody, mohli si uchovať osivo pre nasledujúce roky, mohli si vybrať komu predať svoju úrodu a aké spôsoby ochrany budú aplikovať.

V súčasnosti nadnárodné firmy ovládajú pestovanie základných poľnohospodárskych plodín a diktujú si podmienky. Vyvinuli geneticky modifikované rastliny a dali si ich patentovať. Tieto patenty zmenili tvár poľnohospodárstva, keďže poľnohospodári stratili kontrolu nad osivom. Poľnohospodár musí každý rok platiť honoráre za používanie osiva a nakúpené semená si nemôže odložiť na nasledujúci rok. Keď sa raz pustí do pestovania geneticky manipulovaných rastlín, vrátiť sa ku tradičným osivám dokáže len s veľkými ťažkosťami. Výrobcovia osív propagujú technológiu, ktorú sami vyvinuli, ako výnosnú, ale mlčia o problémoch, ktoré sa vynárajú po uplynutí niekoľkých rokov: klesajúci výnos, aplikácia viacerých chemikálií, vznik rezistencie, väčšie náklady a závislosť vo vzťahu na patentové práva.

Rozhodnutie či uveriť firmám, ktoré presadzujú svoje vlastné geneticky modifikované osivá, alebo sa vystríhať od ešte v našich podmienkach neodskúšanej technológie, je v rukách poľnohospodárov. Jedno je isté: ak sa na Slovensku začne pestovať geneticky modifikovaná kukurica na komerčné využitie, poškodí to ekopoľnohospodárstvo a tiež veľmi sťaží pestovanie normálnej kukurice.

Niekoľko zaujímavých údajov
V súčasnosti pestovanie rastlín na báze GMO prebieha vo väčšej miere len v niekoľkých krajinách: najviac je to v USA, Kanade, a Argentíne a zameriava sa na hlavne štyri druhy úžitkových rastlín: repka, sója, kukurica a bavlna. 71 percent GM rastlín sa robí odolným voči pesticídom a 28 percent voči insekticídom. Približne 80 percent pestovaných rastlín sa používa ako živočíšne krmivo (predovšetkým kvôli nedôvere spotrebiteľov, ktorí produkty z GMO odmietajú).

Čo to je génová modifikácia?
Génová modifikácia alebo genetická modifikácia (skrátene GM) je radikálna technológia, ktorá manipuluje s génmi a nosičom genetickej informácie, DNA. Na rozdiel od tradičného zušľachťovania rastlín, prostredníctvom genetickej modifikácii dokážeme preniesť gény z akéhokoľvek živočícha do druhého. V súčasnosti v poľnohospodárstve na báze genetickej technológie sa vkladajú gény baktérií, vírusov, rastlín, a zvierat do rastlín ako sója, repka, kukurica, alebo bavlna.

Aplikácia genetickej technológie v poľnohospodárstve vyvoláva nezvrátiteľné zmeny. Ich účinky znamenajú nepredvídateľné hrozby na prostredie, naše zdravie a spoločnosť.

Aké sú argumenty biotechnologických firiem?
V priebehu genetickej modifikácie rastliny dostávajú výhodné vlastnosti, stávajú sa odolné voči rôznym chorobám, prinášajú väčší výnos, čím riešia problémy hladujúcich vo svete, sú zdravšie, produkujú krajšie plodiny, a vyžadujú menej chemikálií.

V súčasnosti sa však v praxi vo svete pestujú len dva druhy geneticky modifikovaných rastlín: také, ktoré si sami vyrábajú jedovatú látku na ničenie určitých škodcov (toto sú takzvané Bt rastliny, ktoré počas celého svojho životného cyklu vyrábajú toxín produkovaný baktériou Bacillus thuringiensis - skrátene Bt/) alebo také, ktoré sú odolné voči pesticídu, ktorý vyrába zväčša tá istá firma – ide o tzv. dvojbalíček osiva a pesticídu. V súčasnosti teda pestované geneticky modifikované rastliny nemajú žiadne rukolapné výhody pre spotrebiteľa.

Prehľad situácie na Slovensku a v Európe
Toho roku sa na Slovensku po prvýkrát oficiálne pestuje GM kukurica MON810. Pestovanie tejto kukurice je povolené v EU, stalo sa tak v septembri 2004, kedy sa odrody tejto kukurice dostali do európskeho katalógu osív. Iný typ GMO (GM sóju, repku či bavlnu zatiaľ nie je povolené pestovať).Voči tomuto povoleniu vyhlásili niektoré krajiny zákaz na ich území – teda pestovanie GM kukurice MON810 je zakázané v Maďarsku, Rakúsku, Poľsku a Grécku.

Na Slovensku je pokusné pestovanie tejto kukurice približne na 30 hektároch. V iných krajinách EU sa pestuje GM kukurica na rozlohou veľmi malých plochách v Nemecku, Francúzsku, Čechách a Portugalsku, vo väčšej miere v Španielsku. Z krajín mimo EU sa pestuje GM sója v Rumunsku, avšak od roku 2007 bude jej pestovanie zakázané. Ide o veľký precedens, keď sa v krajine, kde sa už pestovanie povolilo, neskôr zakázalo.

Nebezpečenstvo GMO pre naše životné prostredie.
Genetická modifikácia ohrozuje rozmanitosť nášho životného prostredia. Ochrana biodiverzity je jediný kľúč k bezpečnosti potravín a našou jedinou možnosťou je, aby sme mohli zasiať také semená, ktoré sa dokážu prispôsobiť prudko sa meniacim poveternostným podmienkam a dokážu bojovať voči chorobám a škodcom nového druhu. Najväčším nebezpečenstvom GM rastlín ako živých organizmov je to, že odovzdávajú ďalej svoje modifikované gény, čím vytláčajú v rastlinách pôvodnú génovú skladbu. Uvoľňovanie génov môže spôsobiť nezvrátiteľné zmeny v prírode. Keď sa raz do prírody dostanú, ich reprodukcia sa už nedá zastaviť. Okrem monokultúr sú ešte aj jednotlivé organizmy prakticky geneticky totožné a tak sú mimoriadne vystavené napospas chorobám, škodcom a klimatickým zmenám. Ďalším problém je to, že v rozpore s tým čo sa tvrdilo, používanie ochranných prostriedkov rastlín nekleslo, dokonca ďalej rástlo vplyvom pestovania génovo modifikovaných rastlín.