Skip navigation.
Detailný pohľad na kostice. Veľryby cez ne, ako cez obrovské sito, 
filtrujú z vody planktón ktorým sa živia.

Detailný pohľad na kostice. Veľryby cez ne, ako cez obrovské sito, filtrujú z vody planktón ktorým sa živia.

Zväčšiť obrázok

Štúdium veľrýb je pomerne obtiažne, pretože tieto zvieratá žijú dlho, rozmnožujú sa pomaly a veľa migrujú. Napríklad tichomorský vráskavec sivý migruje z oblasti Aljašky do oblasti Mexika a prekonáva pritom každoročne takmer 20 000 kilometrov. Väčšina veľrýb žije približne 40 rokov, avšak niektoré, napríklad vráskavec myšok, sa môžu dožiť aj 90 rokov. Aj veľryba čierna sa môže dožiť extrémne vysokého veku. V roku 1993 bol aljašskými Innuitmi ulovený veľký samec, ktorý mal v tele zapichnutý hrot kamennej harpúny. Vzhľadom na to, že tento druh harpúny sa po roku 1900 na lov nepoužíval, usudzuje sa, že sa niektorí jedinci sa môžu dožiť aj 100 rokov.

Spočítať veľryby je veľmi obtiažne. Zmeny v populácií sa odohrávajú veľmi pomaly - veľryby sú cicavce a ako také sa rozmnožujú pomalšie. Veľrybia samica privedie na svet jedno mláďa za jeden až dva roky. Toto mláďa môže mať potomstvo až po niekoľkých rokoch. V priebehu štúdie trvajúcej aj niekoľko rokov, sa nedá jednoznačne určiť, či sa populácia zvyšuje alebo znižuje. Veľkosť populácie niektorých veľrýb nie je známa a ich počty sa udávajú s presnosťou plus mínus 50 percent.

Je však známe, že veľryby sa nachádzajú vo všetkých oceánoch a pri dobrých podmienkach ich možno pozorovať skoro z ktorejkoľvek prímorskej krajiny. Pozorovanie veľrýb (whalewatching) sa stalo populárnym už vo viac ako 87 krajinách celého sveta. Unikátnym chovaním a vlastnosťami sa veľryby stali príťaživými a fascinujúcimi pre mnohých pozorovateľov divokej prírody.


Niekoľko základných údajov o veľrybách:

  • Existujú dve základné skupiny veľrýb: bezzubé veľryby, ktoré majú kostice - kosticovce - napr. vráskavce a zubaté veľryby (bezkosticovce) - ako napr. delfíny, vorvaň a sviňuchy.
  • Kosticovce majú namiesto zubov stovky kostíc podobných hrebeňu, ktoré sú vytvorené zo stvrdnutých vlasov. Tie tvoria sito, ktorým tieto veľryby filtrujú potravu z vody.
  • Väčšina veľkých veľrýb sa živí prevažne drobnými živočíchmi, ktoré sú podobné morským ráčikom a volajú sa kryl.
  • Vráskavec obrovský je najväčší živočích aký kedy žil na zemi. Bežne dosahuje dĺžku 25 metrov.
  • Veľryby, rovnako ako ľudia, majú srdce so štyrmi komorami.