V roku 2004 Greenpeace poukázal na problém starých záťaží príkladom skládky agrochemikálií v obci Bielovce. V tomto období sa návrh zákona o environmentálnych záťažiach konečne objavil v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale do vlády sa, žiaľ, zatiaľ nedostal. Neschopnosť politikov a vysokých štátnych úradníkov vysporiadať sa s týmto problémom trvá už takmer dve desaťročia a problematika environmentálnych záťaží v našom právnom poriadku nieje komplexne upravená.
Počas rokov objekty schátrali, sú voľne prístupné, hrozí kontaminácia
pôdy i podzemných vôd. Na Slovensku existujú skrachované
poľnohospodárske družstvá, ktoré dnes nemajú majiteľa. To komplikuje
identifikáciu subjektu, alebo osôb, ktorým by mohol štát uložiť sankciu
alebo nariadiť odstránenie terajšieho nevyhovujúceho stavu. Podľa
názoru Greenpeace by preto mal za túto problematiku prevziať
zodpovednosť štát. Ten sa ale neustále vyhovára na nedostatok
finančných prostriedkov. Príprava zákona o environmentálnych záťažiach
je žiaľ zdĺhavá.
Z pohľadu ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva je nutná
dôkladná inventarizácia environmentálnych záťaží, následné zabezpečenie
chemikálií, aby nedochádzalo k ďalším únikom do životného prostredia a
nakoniec finálna dekontaminácia územia.
Organizácia Greenpeace zabezpečila sklady so starými agrochemikáliami v
Bielovciach, v Hontianskych Tesároch a Čeľovciach. Tieto sklady neboli
jediné svojho druhu na Slovensku. Oficiálne odhady hovoria o celkovom
množstve 300-400 ton prestárlych pesticídov. Avšak iba monitoring
regiónu Poiplia, ktorý realizovala
Ipeľská Únia, zistil prítomnosť
desiatok takýchto skladov v lepšom, či v horšom stave. Z toho sa dá
usudzovať, že celoslovensky ich sú stovky. Problémom sú predovšetkým
sklady „bez majiteľa“, ktoré sú v konkurze, alebo zanikli.