Ste tu:
Jeden z reaktorov továrne sa prehrial a došlo k uvolneniu jednej z
najtoxickejších známych látok – dioxínov. Oblasť okolo továrne bola
ťažko zamorená, ale až po dvoch týždňoch bolo 736 ľudí žijúcich v
blízkosti továrne evakuovaných! V nasledujúcich dňoch a týždňoch
zomrelo, prípadne sa usmrtilo, keďže umierali, viac ako 3 300 zvierat.
78 000 zvierat bolo zabitých ako preventívne opatrenie.
Vplyv dioxínov na ľudí sa najprv prejavil tvorbou tzv. chlórakné (1), vredovité kožné ochorenie, ktoré vzniká ako dôsledok pôsobenia chlóru. Objavilo sa u mnohých ľudí, vrátane 193 školákov. Celkový dopad na zdravie obyvateľov ešte stále nie je stanovený, pretože je možné ho vyhodnotiť len na základe dlhodobých pozorovaní. Do úvahy treba brať aj vplyv dioxínov na nasledujúce generácie. Niekoľko štúdií však už ukazuje, že ľudia žijúci v čase nešťastia v zamorených oblastiach trpia zvýšeným výskytom rakoviny krvi, pečene a kostí, a je tu vyššia úmrtnosť na ochorenia kardiovaskulárneho a tráviaceho traktu, ako aj cukrovky a vysokého krvného tlaku (2).
Smernica Seveso.
Na základe nešťastia vznikla v rámci Európskej únie nová legislatíva zameraná na prevenciu a kontrolu priemyselných nešťastí: Ide o Smernicu Seveso82/501/EEC, ktorá bola neskôr nahradená Smernicou Seveso II 96/82/EC a následne novelizovaná ako Smernica Seveso II 2003/105/EC.
Na Slovensku je to zákon o prevencii závažných priemyselných havárií (zákon č. 261/2002 Z. z.), ktorý je v súlade s Európskou smernicou č. 96/82/ES, nazývanou tiež "Seveso II". Smernica platí najmä pre továrne, v ktorých sú nebezpečné látky prítomné v množstvách prekračujúcich definované limity. Určuje niekoľko podmienok pre prevádzkovateľov tovární a verejné úrady. Prevádzkovatelia musia vypracovať plány manažmentu krízových situácií a predložiť krízový plán príslušným úradom. Úrady vypracujú návrh ako sa bude postupovať v prípade katastrofy pre miestne obyvateľstvo. A taktiež vytvoria núdzový plán, ktorý berie do úvahy blízke okolie továrne.
Čo je zlé na Smernici Seveso?
Zámer: Smernica pojednáva o situácii tak ako je, a neberie do úvahy opodstatnenie používania a výroby chemikálií a ich riziko pre zdravie a životné prostredie. Ide len o snahu zvládnuť možné riziká a prípadne nešťastia.
Rozsah: Smernica Seveso bola opakovane pozmeňovaná, aby sa rozšírila jej pôsobnosť. Často práve ako odozva na chemickú katastrofu alebo po objavení diery v legislatíve. Zmeny sa týkali skladovania, posunov prípustných hraničných hodnôt avznikli aj nové kategórie látok. Ale aj tak zostáva v Smernici mnoho medzier. Najväčšiou z nich je fakt, že vôbec neupravuje podmienky prevozu nebezpečných látok. Práve to niektorí využívajú. Nebezpečné látky, ktorých objem prekračuje povolené hodnoty sú skladované v mobilných zásobníkoch, železničné stanice slúžia ako “nezákonné” skládky nebezpečných látok. Zatiaľ čo potrubia, kamióny, či lode sú náležite kontrolované. Vyňatie dočasných skladísk chemikálií a odpadu je ale tiež veľký problém. Ilustruje to aj prípad spred dvoch týždňov, keď prepukol požiar v jednom z takýchto dočasných skladísk nebezpečného odpadu v obývanej zóne Bratislavy.
Transpozícia: Keďže ide o smernicu, jej interpretácia môže byť iná v každej z členských krajín EÚ. Existujú rozdiely v definícií hodnotenia rizika, vytvárania scenárov pre prípad nešťastia a bezpečnostných zón okolo chemických podnikov.
Informácie: Smernica vyžaduje, aby továrne poskytovali dostupné bezpečnostné informácie pre zefektívnenie a koordináciu núdzových plánov. Vyžaduje brať do úvahy scenáre nehôd vrátane možných následných domino efektov. Ale nevyžaduje od firiem, aby poskytovali dodatočné informácie o dopadoch na zdravie, bezpečnosť a prostredie.
Zodpovednosť: Aj keď prvotným cieľom bolo pokryť veľké nešťastia, Smernica nevymedzuje otázku zodpovednosti, čiže prípadný súdny proces by musel byť podstúpený cez príslušné národné kriminálne či civilné súdy, aby bolo možné vyvodiť právnu zodpovednosť.
Od roku 2003 je otázka zodpovednosti zastrešená (aj keď veľmi chabo) pod Smernicou o Environmentálnej zodpovednosti. Medzi rokmi 1982 a 2003, sa vyžadovalo od prevádzkovateľov len podanie správy, v ktorej prehlasujú aké kroky podniknú, aby predišli podobnému nešťastiu a ako zmiernia následky. Kompetentný úrad „odporučil“ opatrenia na zamedzenie nešťastia.
Neexistencia dôkladného rámca, ktorý by definoval otázku zodpovednosti je hlavný kameň úrazu v každej dohode ohľadom chemikálií. V správe z roku 2002 Greenpeace analyzuje 50 priemyselných nehôd a obhajujecelosvetové povinné vytýčenie pravidiel definovania zodpovednosti (3). V konečnom prehlásení na „Earth“ summite sa krajiny priklonili k tomuto návrhu, avšak žiadne kroky sa odvtedy nepodnikli.
Toulouse 2001, štúdia o limitoch a chybách v Smernici Seveso.
Päť rokov po ničivej explózii hnojiva v továrni AZF, Tolouse 21. Septembra 2001 (30 mŕtvych, 10 000 ranených, 100 000 postihnutých) sa vyšetrovaním ukázalo niekoľko dier v Smernici Seveso. Jednou z nich bol fakt, že nebolo dostatočne ohodnotené možné riziko nebezpečenstva- keďže to Seveso nevyžaduje, čo prispelo k tomu, že boli spolu uskladnené nekompatibilné chemikálie (chlórované a dusičnanové deriváty). Nikto najmä nepredpokladal a nebral v úvahu že môže dojsť k explózii.
Systém založený na skúmaní rizík a životnom cykle chemikálií, ktorý by poskytoval chýbajúce údaje o bezpečnosti chemikálií a ich nebezpečných vlastnostiach by zabezpečil vyššiu efektivitu pre Smernicu. Navrhovaný zákon o chemikáliách v EU REACH by mohol byť riešením. Ak by súčasťou REACHu bola aj „povinnosť starostlivosti“, nemohli by prevádzkovatelia uniknúť pred zodpovednosťou.
Po nešťastí továrne okolo miesta explózie kde sa vyrábal fosgén (jedovatá chlórovaná látka používaná pri výrobe pesticídov, a ktorá zabila tisíce ľudí pri nešťastí v roku 1984 v Bhopale), sa presunuli mimo Toulouse. Miestny obyvatelia boli šokovaní, keď sa dozvedeli akému nebezpečenstvu boli vystavení a obávali sa nebezpečenstva úniku fosgénu.
Smernica Seveso nezbavila Toulouse tejto hrozby, aj keď existujú chemikálie a technológie, ktoré by mohli byť používane namiesto fosgénu. Seveso však nevyžaduje zastvaenie ich používania. Ak by používanie chemikálí vzbudzujúcich obavy bolo podmienené autorizačným procesom vyžadujúcim zhodnotenie alternatívnych postupov a povinnú náhradu nebezpečných chemikálií bezpečnejšími alternatívami, tak ako sa o to snaží REACH, tejto situácii by sa dalo predísť.
Súdny proces po katastrofe v AZF velmi pekne ukázal, ako je to v skutočnosti: Vždy je možné porušiť zákon pod tlakom priemyslu a verejných činiteľov. Ak Seveso zlyhá ako strážny systém, udržovať nebezpečenstvo na najnižšej možnej úrovni je tiež spôsob ako zmierniť dopady incidentu.
Od Seveso k REACH-u.
Ak vychádzame z faktu že nulové riziko sa nikdy nepodarí dosiahnuť, pre Seveso by bol prospešný dynamickejší prístup, ktorý by sa snažil redukovať nebezpečenstvo a nie len kontrolovať ohrozenie.
Ako dôsledok nešťastia v Toulouse Európsky parlament odsúhlasil rezolúciu (4), ktorá upravovala najproblematickejšie časti Seveso II – kontrola rizík verzus ich prevencia. V bode 6, sa píše „..momentálny prístup ku ‘kontrole rizika’ datovaný od nešťastia v Seveso, a pretrvávajúci až dodnes, je dnes nutné prehodnotiť a prijať prístup založený na ‘odstránení rizík’;“ a vyžaduje, aby sa poučenie plynúce z katastrofy v Toulouse stali základom pre upravujúci návrh, ktorý by mala odsúhlasiť Komisia pre Európsky parlament čo najskôr.
V bode 11, Európsku parlament: „ dúfa, že možnosť poskytnutá nevyhnutným vývojom Európskej legislatívy vzťahujúcej sa na priemyselné riziká bude využitá, a vyzve Úniu, aby sa v kontexte trvaloudržateľného rozvoja prehodnotila užitočnosť alebo zmysel niektorých chemických produktov resp. niektorých už archaických výrobných procesov.“
Táto výzva sa nedočkala odpovede. Dodatok Seveso II – Smernica 2003/105/EC – nebola zameraná na tento problém. Verejné zdravie a životné prostredie sú ešte stále ohrozované nebezpečnými chemikáliami, či možnými priemyselnými nešťastiami.
Požiadavke na “odstránenie rizík” a “ prehodnotenie užitočnosti alebo zmyslu niektorých zastaralých chemických výrobných procesov” môže byť vyhovené tento rok. Obe tieto požiadavky sú súčasťou princípu náhrady, ktorý bol podporený Európskym parlamentom v prvom čítaní navrhovanej reformy legislatívy o chemikáliách- REACH, v novembri 2005.
No následne, Európska rada Ministrov nepodporila aplikovanie princípu náhrady na všetky chemikálie spadajúce pod autorizáciu. Druhé čítanie legislatívy prebehne v druhej polovici roku 2006, následne sa vráti Rade ministrov.
Neexistuje morálne opodstatnenie produkcie látok, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, či narúšať hormonálny systém, zatiaľ čo existujú bezpečnejšie alternatívy alebo alternatívne výrobné procesy. Je to v rukách Európskeho parlamentu, aby slová, ktoré vyriekli po nešťastí v Toulouse premenili do reality a podporili princíp náhrady v druhom čítaní návrhu REACH.
Vyhnúť sa priemyselným nešťastiam takým ako v Seveso, Bhopale a Toulouse sa môžeme len vtedy, ak obmedzíme výrobu a používanie nebezpečných chemikálií.
Vplyv dioxínov na ľudí sa najprv prejavil tvorbou tzv. chlórakné (1), vredovité kožné ochorenie, ktoré vzniká ako dôsledok pôsobenia chlóru. Objavilo sa u mnohých ľudí, vrátane 193 školákov. Celkový dopad na zdravie obyvateľov ešte stále nie je stanovený, pretože je možné ho vyhodnotiť len na základe dlhodobých pozorovaní. Do úvahy treba brať aj vplyv dioxínov na nasledujúce generácie. Niekoľko štúdií však už ukazuje, že ľudia žijúci v čase nešťastia v zamorených oblastiach trpia zvýšeným výskytom rakoviny krvi, pečene a kostí, a je tu vyššia úmrtnosť na ochorenia kardiovaskulárneho a tráviaceho traktu, ako aj cukrovky a vysokého krvného tlaku (2).
Smernica Seveso.
Na základe nešťastia vznikla v rámci Európskej únie nová legislatíva zameraná na prevenciu a kontrolu priemyselných nešťastí: Ide o Smernicu Seveso82/501/EEC, ktorá bola neskôr nahradená Smernicou Seveso II 96/82/EC a následne novelizovaná ako Smernica Seveso II 2003/105/EC.
Na Slovensku je to zákon o prevencii závažných priemyselných havárií (zákon č. 261/2002 Z. z.), ktorý je v súlade s Európskou smernicou č. 96/82/ES, nazývanou tiež "Seveso II". Smernica platí najmä pre továrne, v ktorých sú nebezpečné látky prítomné v množstvách prekračujúcich definované limity. Určuje niekoľko podmienok pre prevádzkovateľov tovární a verejné úrady. Prevádzkovatelia musia vypracovať plány manažmentu krízových situácií a predložiť krízový plán príslušným úradom. Úrady vypracujú návrh ako sa bude postupovať v prípade katastrofy pre miestne obyvateľstvo. A taktiež vytvoria núdzový plán, ktorý berie do úvahy blízke okolie továrne.
Čo je zlé na Smernici Seveso?
Zámer: Smernica pojednáva o situácii tak ako je, a neberie do úvahy opodstatnenie používania a výroby chemikálií a ich riziko pre zdravie a životné prostredie. Ide len o snahu zvládnuť možné riziká a prípadne nešťastia.
Rozsah: Smernica Seveso bola opakovane pozmeňovaná, aby sa rozšírila jej pôsobnosť. Často práve ako odozva na chemickú katastrofu alebo po objavení diery v legislatíve. Zmeny sa týkali skladovania, posunov prípustných hraničných hodnôt avznikli aj nové kategórie látok. Ale aj tak zostáva v Smernici mnoho medzier. Najväčšiou z nich je fakt, že vôbec neupravuje podmienky prevozu nebezpečných látok. Práve to niektorí využívajú. Nebezpečné látky, ktorých objem prekračuje povolené hodnoty sú skladované v mobilných zásobníkoch, železničné stanice slúžia ako “nezákonné” skládky nebezpečných látok. Zatiaľ čo potrubia, kamióny, či lode sú náležite kontrolované. Vyňatie dočasných skladísk chemikálií a odpadu je ale tiež veľký problém. Ilustruje to aj prípad spred dvoch týždňov, keď prepukol požiar v jednom z takýchto dočasných skladísk nebezpečného odpadu v obývanej zóne Bratislavy.
Transpozícia: Keďže ide o smernicu, jej interpretácia môže byť iná v každej z členských krajín EÚ. Existujú rozdiely v definícií hodnotenia rizika, vytvárania scenárov pre prípad nešťastia a bezpečnostných zón okolo chemických podnikov.
Informácie: Smernica vyžaduje, aby továrne poskytovali dostupné bezpečnostné informácie pre zefektívnenie a koordináciu núdzových plánov. Vyžaduje brať do úvahy scenáre nehôd vrátane možných následných domino efektov. Ale nevyžaduje od firiem, aby poskytovali dodatočné informácie o dopadoch na zdravie, bezpečnosť a prostredie.
Zodpovednosť: Aj keď prvotným cieľom bolo pokryť veľké nešťastia, Smernica nevymedzuje otázku zodpovednosti, čiže prípadný súdny proces by musel byť podstúpený cez príslušné národné kriminálne či civilné súdy, aby bolo možné vyvodiť právnu zodpovednosť.
Od roku 2003 je otázka zodpovednosti zastrešená (aj keď veľmi chabo) pod Smernicou o Environmentálnej zodpovednosti. Medzi rokmi 1982 a 2003, sa vyžadovalo od prevádzkovateľov len podanie správy, v ktorej prehlasujú aké kroky podniknú, aby predišli podobnému nešťastiu a ako zmiernia následky. Kompetentný úrad „odporučil“ opatrenia na zamedzenie nešťastia.
Neexistencia dôkladného rámca, ktorý by definoval otázku zodpovednosti je hlavný kameň úrazu v každej dohode ohľadom chemikálií. V správe z roku 2002 Greenpeace analyzuje 50 priemyselných nehôd a obhajujecelosvetové povinné vytýčenie pravidiel definovania zodpovednosti (3). V konečnom prehlásení na „Earth“ summite sa krajiny priklonili k tomuto návrhu, avšak žiadne kroky sa odvtedy nepodnikli.
Toulouse 2001, štúdia o limitoch a chybách v Smernici Seveso.
Päť rokov po ničivej explózii hnojiva v továrni AZF, Tolouse 21. Septembra 2001 (30 mŕtvych, 10 000 ranených, 100 000 postihnutých) sa vyšetrovaním ukázalo niekoľko dier v Smernici Seveso. Jednou z nich bol fakt, že nebolo dostatočne ohodnotené možné riziko nebezpečenstva- keďže to Seveso nevyžaduje, čo prispelo k tomu, že boli spolu uskladnené nekompatibilné chemikálie (chlórované a dusičnanové deriváty). Nikto najmä nepredpokladal a nebral v úvahu že môže dojsť k explózii.
Systém založený na skúmaní rizík a životnom cykle chemikálií, ktorý by poskytoval chýbajúce údaje o bezpečnosti chemikálií a ich nebezpečných vlastnostiach by zabezpečil vyššiu efektivitu pre Smernicu. Navrhovaný zákon o chemikáliách v EU REACH by mohol byť riešením. Ak by súčasťou REACHu bola aj „povinnosť starostlivosti“, nemohli by prevádzkovatelia uniknúť pred zodpovednosťou.
Po nešťastí továrne okolo miesta explózie kde sa vyrábal fosgén (jedovatá chlórovaná látka používaná pri výrobe pesticídov, a ktorá zabila tisíce ľudí pri nešťastí v roku 1984 v Bhopale), sa presunuli mimo Toulouse. Miestny obyvatelia boli šokovaní, keď sa dozvedeli akému nebezpečenstvu boli vystavení a obávali sa nebezpečenstva úniku fosgénu.
Smernica Seveso nezbavila Toulouse tejto hrozby, aj keď existujú chemikálie a technológie, ktoré by mohli byť používane namiesto fosgénu. Seveso však nevyžaduje zastvaenie ich používania. Ak by používanie chemikálí vzbudzujúcich obavy bolo podmienené autorizačným procesom vyžadujúcim zhodnotenie alternatívnych postupov a povinnú náhradu nebezpečných chemikálií bezpečnejšími alternatívami, tak ako sa o to snaží REACH, tejto situácii by sa dalo predísť.
Súdny proces po katastrofe v AZF velmi pekne ukázal, ako je to v skutočnosti: Vždy je možné porušiť zákon pod tlakom priemyslu a verejných činiteľov. Ak Seveso zlyhá ako strážny systém, udržovať nebezpečenstvo na najnižšej možnej úrovni je tiež spôsob ako zmierniť dopady incidentu.
Od Seveso k REACH-u.
Ak vychádzame z faktu že nulové riziko sa nikdy nepodarí dosiahnuť, pre Seveso by bol prospešný dynamickejší prístup, ktorý by sa snažil redukovať nebezpečenstvo a nie len kontrolovať ohrozenie.
Ako dôsledok nešťastia v Toulouse Európsky parlament odsúhlasil rezolúciu (4), ktorá upravovala najproblematickejšie časti Seveso II – kontrola rizík verzus ich prevencia. V bode 6, sa píše „..momentálny prístup ku ‘kontrole rizika’ datovaný od nešťastia v Seveso, a pretrvávajúci až dodnes, je dnes nutné prehodnotiť a prijať prístup založený na ‘odstránení rizík’;“ a vyžaduje, aby sa poučenie plynúce z katastrofy v Toulouse stali základom pre upravujúci návrh, ktorý by mala odsúhlasiť Komisia pre Európsky parlament čo najskôr.
V bode 11, Európsku parlament: „ dúfa, že možnosť poskytnutá nevyhnutným vývojom Európskej legislatívy vzťahujúcej sa na priemyselné riziká bude využitá, a vyzve Úniu, aby sa v kontexte trvaloudržateľného rozvoja prehodnotila užitočnosť alebo zmysel niektorých chemických produktov resp. niektorých už archaických výrobných procesov.“
Táto výzva sa nedočkala odpovede. Dodatok Seveso II – Smernica 2003/105/EC – nebola zameraná na tento problém. Verejné zdravie a životné prostredie sú ešte stále ohrozované nebezpečnými chemikáliami, či možnými priemyselnými nešťastiami.
Požiadavke na “odstránenie rizík” a “ prehodnotenie užitočnosti alebo zmyslu niektorých zastaralých chemických výrobných procesov” môže byť vyhovené tento rok. Obe tieto požiadavky sú súčasťou princípu náhrady, ktorý bol podporený Európskym parlamentom v prvom čítaní navrhovanej reformy legislatívy o chemikáliách- REACH, v novembri 2005.
No následne, Európska rada Ministrov nepodporila aplikovanie princípu náhrady na všetky chemikálie spadajúce pod autorizáciu. Druhé čítanie legislatívy prebehne v druhej polovici roku 2006, následne sa vráti Rade ministrov.
Neexistuje morálne opodstatnenie produkcie látok, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, či narúšať hormonálny systém, zatiaľ čo existujú bezpečnejšie alternatívy alebo alternatívne výrobné procesy. Je to v rukách Európskeho parlamentu, aby slová, ktoré vyriekli po nešťastí v Toulouse premenili do reality a podporili princíp náhrady v druhom čítaní návrhu REACH.
Vyhnúť sa priemyselným nešťastiam takým ako v Seveso, Bhopale a Toulouse sa môžeme len vtedy, ak obmedzíme výrobu a používanie nebezpečných chemikálií.
