Kyanid sa využíva pri ťažbe zlata a striebra od konca 19. storočia. Táto technológia sa pomerne rýchlo rozšírila a nahradila tzv. ortuťovú metódu. Príčina úspešného nástupu kyanidovej metódy je založená na tom, že oproti iným metódam umožňuje získať z horniny takmer o 37 percent viac kovu (z približne 60 percent účinnosti iných metód sa kyanidovou metódou dá dosiahnuť účinnosť až približne 97 percent). Kyanidová metóda sa preto používa aj pri ťažbe, kde je obsah zlata nízky a kde by sa už z ekonomických dôvodov neoplatilo ťažiť inými metódami.
Banské spoločnosti sa snažia únikom kyanidu zabrániť. Kyanidy
v odpadových vodách sa aktívne likvidujú, odkaliská sú od okolitého
prostredia oddelené niekoľkými izolačnými vrstvami. Aj napriek všetkým
technickým opatreniam aj naďalej dochádza k haváriám a únikom do
životného prostredia. Ani moderné technológie zatiaľ nedokázali
efektívne zabrániť masívnym únikom kyanidu a kyanidových kalov, ktoré
mali negatívny dopad na životné prostredie a obyvateľstvo. Problém sa
pritom netýka len menej vyspelých či rozvojových krajín, ale aj
technicky vyspelých krajín s vysokou úrovňou ochrany životného
prostredia (akými sú napr. USA).
Najznámejšie kyanidové havárie: - Carson Hill, Kalifornia, USA –
v roku 1989 uniklo z odkaliska banského diela Carson Hill obrovské
množstvo kyanidu, ktorý kontaminoval priehradu New Melones. Toto vodné
dielo je dôležitým zdrojom pitnej vody v regióne.
- Summitville, Colorado, USA –
opakované havárie a úniky kyanidov v rokoch 1987 a 1992 úplne vyhubili
vodných živočíchov na 27 kilometrovom úseku rieky Alamosa. Náklady na
dekontamináciu postihnutých území dosiahli výšku 175 miliónov dolárov.
- Brewer, Južná Karolína, USA – po úniku kyanidu uhynulo v roku 1992 všetko živé na 80 kilometrovom úseku rieky Lynches River.
- Harmony, Juhoafrická republika -
zrejme najhoršia havária, ktorá stála 10 ľudských životov. V roku 1994
sa pretrhla hrádza starého odkaliska a kyanidové kaly zavalili neďaleký
obytný komplex.
- Omai, Guayana
– v roku 1995 sa na banskom diele Omai pretrhla hrádza odkaliska a do
miestneho toku unikli takmer 3 milióny kubických metrov kalu.
Koncentrácie kyanidov na 45 kilometrovom úseku rieky Omai 14 násobne
presahovali maximálne limity Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Spoločnosť, ktorá prevádzkovala baňu i odkalisko pritom v rámci
prípravy projektu argumentovala, že hrádza odkaliska bude spĺňať prísne
„severomerické štandardy“.
- Gold Quarry, Nevada, USA – milión litrov kyanidového odpadu unikol v roku 1997 do vodných tokov po pretrhnutí odkaliska.
- Zortman-Landusky, Montana, USA
- Opakované úniky a havárie (1979 až 1998), ktoré spôsobili
kontamináciu podzemných i povrchových vôd skončili až bankrotom
spoločnosti Pegasus Gold, ktorá banské dielo prevádzkovala. Náklady na
dekontamináciu sú odhadované na približne 60 miliónov dolárov.
- Kumtor, Kyzgyzstan -
v roku 1998 pri havárii nákladného auta, ktorý privážal kyanidy na
banské dielo Kumtor uniklo do rieky a následne do jazera Issyk Kul,
zdroja pitnej vody a hlavného turistického strediska krajiny, vyše 1,7
tony koncentrovanej toxickej látky. Minimálne dvaja ľudia zomreli
priamo na otravu kyanidom. Stovky obyvateľov skončili v nemocniciach
s príznakmi otravy.
- Homestake, Južná Dakota, USA -
6 až 7 ton kyanidových kalov uniklo v roku 1998 do vodného toku
z banského siela Homestake. Následkom bol hromadný úhyn rýb.
- Placer, Filipíny
- z poškodeného betónového potrubia uniklo v roku 1999 takmer 600.000
metrov kubických odpadných kalov z banského diela Magsaysay. Kaly,
ktoré obsahovali kyanidy, zaplavili 40 hektárov polí a zničilo kolem 20
domov.
- Baia Mare, Rumunsko
- Pravdepodobne najznámejšou je havária, ktorá sa stala v roku 2000 v
lokalite Baia Mare na severe Rumunska. Únik kyanidu vtedy spôsobil
ekologickú katastrofu a ničivé následky havárie bolo možné sledovať na
600 kilometrovom úseku riek Somes, Tisa a Dunaj.
- Tolukuma, Papua Nová Guinea - z vrtulníku firmy Dome Resources koncem marca 2000 unikla tona koncentrovaného kyanidu, ktorý prevážal do dolu Tolukuma.
Organizácia
Greenpeace upozorňuje, že aj Slovensko má z minulosti negatívne
skúsenosti s kyanidovou ťažbou zlata. Napríklad v auguste 1971 sa pri
prietrži mračien pretrhla hrádza odkaliska s kyanidovým kalom pri obci
Horná Ves, okres Žiar nad Hronom. Znečistená voda a bahno vtedy
zaplavili záhrady, polia a čiastočne aj rodinné domy občanov. Kvôli
kontaminácii nesmeli obyvatelia počas roka zbierať svoju úrodu.