Ticho a kontaminácia, dedičstvo jadrovej havárie vo Fukušime

Story - 20. februára, 2012
Takmer rok po havárii japonskej elektrárne vo Fukušime prišiel čas pozrieť sa na jej dedičstvo a využiť príležitosť prejaviť solidaritu s ľuďmi, ktorí stále trpia jej následkami. Žiadame bezjadrovú a obnoviteľnú budúcnosť a žiadame vás, aby ste sa k nám pridali a poslali správy podpory, solidarity a nádeje do Japonska.

Ticho a kontaminácia, ktoré zostali po fukušimskej havárii boli zachytené fotografom Robertom Knothom v online fotografickej výstave Krajina tieňov.  Robertove zarážajúce fotografie prázdnych dedín, opustených ihrísk a osamotených fariem neslúžia všetkým nám len ako pripomienka ceny jadrovej energie, ale aj ako impulz k pokračovaniu žiadania budúcnosti bez nukleárnych rizík. Priniesli sme aj príbehy niekoľkých ľudí, ktorých životy boli vážne narušené, z ktorých niektorí žijú v neustálom strachu o to, ako bolo radiáciou ovplyvnené zdravie ich detí.

Dalej na interaktivnu vystavu Krajina Tienov 

 „Pre mňa je výstava o strate krásy a strate tradícií, ktoré sú v Japonsku vysoko vážené. Dediny, ktoré sú evakuované, boli obývané okolo 2000 rokov. Krajinu, ale aj samých seba, jej obyvatelia precízne a starostlivo zveľaďovali do takmer dokonalej podoby. Rešpekt k prírode a ich okoliu vidíte v tom, ako stavajú a maľujú svoje domy, v záhradách, v tom, ako pestujú plodiny a starajú sa o dobytok. Všetko je hlboko prepojené s ich kultúrou a samotnou prírodou. Hlboko zachované po storočia. Fukušima spôsobila dramatické následky na život a prostredie miestnych ľudí,“ fotograf Robert Knoth.

Havária v jadrovej elektrárni Fukušima Dajiči, ktorá začala 11. marca 2011, je najväčšou od havárie v Černobyle v roku 1986. Katastrofa nie je jednoducho iba následkom zemetrasenia a cunami na východnom pobreží Japonska ale výsledkom zlyhania japonských úradov chrániť obyvateľstvo. Napríklad zamedzovanie dostatku informácií o úrovniach radiácie pre japonskú verejnosť. Tento typ chýb, ktoré sme videli v Japonsku, sú možné kdekoľvek na svete, kde sú jadrové reaktory. Niečo také, ako bezpečný jadrový reaktor, neexistuje.

Radiačná expertka Rianne Teule, ktorá pracuje ako protijadrová kampanierka Greenpeace desať rokov, osobne videla následky černobyľskej havárie. Takže potom, čo počula o situácii vo Fukušime, jej prvé myšlienky patrili ľuďom, ktorí tam žijú. „Vedela som o rizikám, ktorým bola populácia vystavená a ako narušujúce a dlhotrvajúce môžu byť následky jadrovej havárie.“ Po roku je 150 000 Japoncov presídlených z ich domovov – niektorí sa možno už nebudú môcť vrátiť.

Rianne po 11. marci niekoľkokrát vycestovala do Fukušimy, aby viedla pozemné testovanie radiácie a rovnako, aby viedla monitoring a zabezpečovanie informácií pre verejnosť. Vraví, že to, čoho bola svedkom, jej pripadalo neskutočné. Nielen, že život ľudí bol úplne narušený, ale havária postihla aj najdôležitejšie základné potreby: merania radiácie v dodávkach jedla vykazovali kontamináciu. „Čo ma najviac rozrušovalo bola malá miera informovania zasiahnutých ľudí, veľmi často nemali žiadne informácie o rizikách, ktorým boli vystavení.“

 „Fukušimská havária ukazuje, že jadrová energetika je nebezpečná. ‘Čistá a bezpečná’ jadrová energia, o ktorej hovorí jadrový priemysel je mýtus. Takáto havária sa môže stať znova a následky sú devastujúce. Viac ako 150 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy, stratilo svoje živobytie, množstvo z nich sa už naspäť nikdy nevráti.“

Dnes posiela Rianne svoj vlastný odkaz solidarity do Japonska:

„Moje myšlienky sú pri vás. Zo srdca dúfam, že vaše utrpenie nezostane nepovšimnuté a že bude slúžiť ako budíček pre zvyšok sveta. Dúfam, že fukušimská havária zrýchli Energetickú [R]evolúciu a pomôže doviesť svet k naozajstnej čistej energetickej budúcnosti.“

Kategórie