Ste tu:
Greenpeace: Na všetky otázky o Mochovciach sme odpoveď nedostali
Aj po poslednom verejnom prerokovaní k Mochovciam zostalo podľa environmentalistov veľa nezodpovedaných otázok
16. október 2009
„Spôsob, akým sa Enel Slovenské elektrárne, a.s. počas všetkých verejných prerokovaní vyhýbali odpovediam na dôležité otázky, svedčí jednak o nízkej kvalite projektu, ako aj o problémoch, ktoré jadrová energetika so sebou prináša“, povedala Ing. Andrea Zlatňanská, energetická kampanierka Greenpeace Slovensko.
Na všetkých troch verejných prerokovaniach v Bratislave, vo Viedni a v Ostrihome kládli zástupcovia verejnosti a mimovládnych organizácií veľmi podobné otázky. Najviac diskutovanými oblasťami boli hlavne odolnosť reaktorov voči vonkajšiemu vplyvu, dostatok vody na chladenie reaktorov, nakladanie s vysokorádioaktívnymi materiálmi, financie, stavebné povolenie z roku 1986, ale aj transparentnosť, regulárnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Ani na jednom z verejných vystúpení obhajcov projektu - zástupcov Enel SE, ÚJD, VÚJE, MŽP SR a MH SR sme sa nedozvedeli, ako bude nakladané s vysokorádioaktívnymi materiálmi, ktoré budú zrejme najväčšou environmentálnou záťažou aj pre stovky budúcich generácií. Potvrdili len, že za vybudovanie konečného úložiska bude zodpovedný štát – čiže daňoví poplatníci“, dodala Ing. Andrea Zlatňanská.
Na otázku ohľadom zodpovednosti za jadrové škody dostala verejnosť len vyhýbavú a veľmi zarážajúcu odpoveď, že investor je poistený na sumu 75 miliónov eur, ako to vyžaduje Viedenský dohovor. Ak by však došlo k nehode presahujúcej túto čiastku, za škody by vraj nezaplatil nikto. Takýto prístup od strany investora považuje Greenpeace za nezodpovedný.
Možnosť nedostatku chladiacej vody z rieky Hron, alebo zvýšenia jej teploty, čo by znemožnilo chladenie reaktorov, predstavitelia Enel vôbec nepripúšťajú, pretože majú platné povolenie na odber vody z roku 1993, ktoré spĺňajú, a preto nevidia žiaden dôvod na alternatívne chladenie. Tieto reaktory by však mali byť v prevádzke 30 až 40 rokov a pri neustále sa zvyšujúcej globálnej teplote nie je možné podľa Greenpeace vylúčiť, že by k takejto situácii došlo, čo by výrazne ohrozilo bezpečnosť reaktorov.
Investor sa nevyjadril, prečo sa snažil zmanipulovať verejné prerokovania, čo dokázal interný dokument vytvorený zamestnancom Slovenských elektrární, Róbertom Holým. Pred vyše mesiacom vyzval Greenpeace listom zastupujúceho ministra Dušana Čaploviča, aby tento prípad preskúmal a zastavil výstavbu jadrových blokov, kým neprebehne regulárny EIA proces. Do dnešného dňa však nebolo vysvetlené, ako je možné, že dokument s inštrukciami, ako znížiť záujem médií a verejnosti o verejné prerokovania, unikol práve z Ministerstva životného prostredia, ktoré má na proces dohliadať.
Na všetkých troch verejných prerokovaniach v Bratislave, vo Viedni a v Ostrihome kládli zástupcovia verejnosti a mimovládnych organizácií veľmi podobné otázky. Najviac diskutovanými oblasťami boli hlavne odolnosť reaktorov voči vonkajšiemu vplyvu, dostatok vody na chladenie reaktorov, nakladanie s vysokorádioaktívnymi materiálmi, financie, stavebné povolenie z roku 1986, ale aj transparentnosť, regulárnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Ani na jednom z verejných vystúpení obhajcov projektu - zástupcov Enel SE, ÚJD, VÚJE, MŽP SR a MH SR sme sa nedozvedeli, ako bude nakladané s vysokorádioaktívnymi materiálmi, ktoré budú zrejme najväčšou environmentálnou záťažou aj pre stovky budúcich generácií. Potvrdili len, že za vybudovanie konečného úložiska bude zodpovedný štát – čiže daňoví poplatníci“, dodala Ing. Andrea Zlatňanská.
Na otázku ohľadom zodpovednosti za jadrové škody dostala verejnosť len vyhýbavú a veľmi zarážajúcu odpoveď, že investor je poistený na sumu 75 miliónov eur, ako to vyžaduje Viedenský dohovor. Ak by však došlo k nehode presahujúcej túto čiastku, za škody by vraj nezaplatil nikto. Takýto prístup od strany investora považuje Greenpeace za nezodpovedný.
Možnosť nedostatku chladiacej vody z rieky Hron, alebo zvýšenia jej teploty, čo by znemožnilo chladenie reaktorov, predstavitelia Enel vôbec nepripúšťajú, pretože majú platné povolenie na odber vody z roku 1993, ktoré spĺňajú, a preto nevidia žiaden dôvod na alternatívne chladenie. Tieto reaktory by však mali byť v prevádzke 30 až 40 rokov a pri neustále sa zvyšujúcej globálnej teplote nie je možné podľa Greenpeace vylúčiť, že by k takejto situácii došlo, čo by výrazne ohrozilo bezpečnosť reaktorov.
Investor sa nevyjadril, prečo sa snažil zmanipulovať verejné prerokovania, čo dokázal interný dokument vytvorený zamestnancom Slovenských elektrární, Róbertom Holým. Pred vyše mesiacom vyzval Greenpeace listom zastupujúceho ministra Dušana Čaploviča, aby tento prípad preskúmal a zastavil výstavbu jadrových blokov, kým neprebehne regulárny EIA proces. Do dnešného dňa však nebolo vysvetlené, ako je možné, že dokument s inštrukciami, ako znížiť záujem médií a verejnosti o verejné prerokovania, unikol práve z Ministerstva životného prostredia, ktoré má na proces dohliadať.
