Greenpeace: „Rozumne využiť silu vetra“

Čo považujete za rozumný rozvoj veterných elektrární?

Pod pojmom rozumný rozvoj veterných elektrární myslíme budovanie takýchto zariadení napr. na ekologicky a ekonomicky vhodných miestach, po posúdení vplyvov na životné prostredie a po prediskutovaní investičných zámerov s miestnym obyvateľstvom. Rovnako pod týmto pojmom rozumieme budovanie takých kapacít, ktoré sú potrebné pre pokrytie miestnych potrieb, nie prehnané megalomanské projekty. Odmietame tiež projekty, ktoré by zasahovali do existujúcej sústavy národných parkov a chránených území.

Je využívanie veterných elektrární v súlade s environmentálnou politikou?

Toto je trochu problematická otázka, pretože na Slovensku doposiaľ chýba jasne sformulovaná environmentálna politika pre oblasť obnoviteľných zdrojov energií. Boli by sme radi, aby sa o tejto aktuálnej téme začalo diskutovať a aby takáto politika čo najskôr vznikla. Je dôležité, aby sme si na Slovensku dokázali stanoviť environmentálne kritériá a štandardy, ktorých sa budeme pri rozvoji obnoviteľných zdrojov (nielen veternej energie) držať. Na základe spomínanej diskusie by štát a občania mali rozhodnúť, kam investorov pustiť a kde tieto zariadenia jednoducho vhodné nie sú.

Kritici veterných elektrární, ale upozorňujú na niektoré problémy spojené s využívaním veterných turbín...

Áno, podobne ako v iných oblastiach aj v tomto prípade nie je výroba energie úplne bez dôsledkov na okolité životné prostredie. Je však potrebné posudzovať veterné elektrárne jednotlivo napr. rozlišovať medzi malými a veľkými veternými turbínami. Malé turbíny vôbec neovplyvňujú okolité prostredie. V prípade väčších turbín sa ako problémové parametre uvádzajú hluk, vizuálny efekt resp. rušenie elektromagnetického poľa. Na všetky tieto problémy však už dnes existujú riešenia, pri aplikácii ktorých sa úplne minimalizujú dopady na životné prostredie. V porovnaní s klasickými zdrojmi ako sú fosílne palivá, alebo jadrová energetika sú tieto vplyvy plne zanedbateľné. Aj preto väčšina sveta prijíma veterné turbíny ako časť ekologického riešenia problému výroby elektrickej energie.

Aký dopad má napríklad spomínaný hluk veterných elektrární na okolie?

Hluk vznikajúci prevázkou rotorov veterných turbín sa dá zjednodušene rozdeliť na počuteľný a ten, ktorý už ľudský sluch neregistruje. Vo všeobecnosti môže vystavenie hluku predstavovať rôzne zdravotné riziká – od extrémnych ako je napr. strata sluchu, až po bežné, každodenné, ktoré sa prejavujú ako stres. Všeobecne sa za kritickú hladinu hluku považuje cca 40 dBA (decibelov), čo je úroveň pri ktorej je možné spať. Táto úroveň sa u väčšiny turbín dosahuje vo vzdialenosti menšej ako 250 metrov. Aj preto sa odporúča budovať veterné parky vo vzdialenosti najmenej 600 metrov (v niektorých krajinách iba 300 metrov) od miest trvalého osídlenia.

Ako vplývajú na okolie podzemné vibrácie?

Pokiaľ máme informácie, môžu vibrácie spôsobovať problémy niektorým divožijúcim zvieratám (napr. drobným obyvateľom dier a nôr) do vzdialenosti maximálne 50 metrov.  Nemáme žiadne informácie o tom, že by tieto vibrácie spôsobovali problémy hospodársky využívaným plemenám.

A čo spomínané rušenie elektromagnetického žiarenia?
 
Televízne, rádiové i radarové vlny (elektromagnetické žiarenie) sú rušené elektrickými vodičmi. Preto všetky kovové časti rotujúcich turbín môžu predstavovať isté riziko. V súčasnosti sa však listy rotorov vyrábajú len z moderných materiálov (napr. zo špeciálnych plastov), ktoré neovplyvňujú elektromagnetické žiarenie. Výskumy dokázali, že ani veterné turbíny umiestnené v blízkosti letísk nemajú vplyv na radarové stanice.

Veľké veterné elektrárne alebo dokonca veterné parky, ale ničia ráz krajiny...

Veterné turbíny sú skutočne viditeľné z veľkej vzdialenosti, preto môžu byť považované za rušivé momenty v reliéfe krajiny. Pravdou však je, že krajina býva veľmi často zastavaná aj inými vysokými objektmi (napr. stožiarmi elektrického vedenia, komínmi, chladiacimi vežami, vysielačmi a zosilovačmi mobilného, či televízneho signálu), voči ktorým sa kritika neozýva.

Ako zabrániť stroboskopickému efektu vrtulí?

Odpoveď je pomerne jednoduchá - umiestnením. Jednak umiestnením veterného parku v určitej vzdialenosti od obývaných oblastí a tiež vzájomným rozmiestnením veterných turbín v rámci parku. Optické vlastnosti veterných parkov sa však dnes bežne posudzujú v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pri ktorom je možné prípadné chyby eliminovať.

Predstavujú vrtule problém pre vtáctvo.  Ako tomu zabrániť?

Budeme sa trochu opakovať, ale dá sa tomu čiastočne zabrániť lokalizáciou parku. Ako ukazujú ornitologické štúdie napr. z Dánska, vtáky skutočne zriedkavo vrážajú do veterných turbín. Jedna z týchto štúdií bola zameraná na vplyv veľkej 2 MW-ovej turbíny s priemerom rotora 60 metrov v Tjaereborgu. Radarové merania ukázali, že vtáky mali vo dne i v noci tendenciu vyhnúť sa turbíne a to už vo vzdialenosti cca 100 až 200 metrov pred ňou. Podľa dánskeho ministerstva životného prostredia je vysokonapäťové elektrické vedenie väčším rizikom pre vtáky ako samotné veterné turbíny.


Aj napriek tomu. Turbulencie vznikajúce na záveternej strane vytvárajú vírové polia, ktoré môžu vieť k rozpadu letových formácií migrujúcich vtákov. Čo Vy na to?

Jediný spôsob ako zabrániť napr. spomínanému rozpadu letových formácií migrujúcich vtákov je vhodné umiestnenie veterných parkov v lokalitách mimo hlavných migračných trás. Seriózny záujemca o výstavbu veterných parkov by podľa nášho názoru mal už pri príprave projektu spolupracovať s profesionálnymi ochrancami prírody. Lokalizácii parku by mal každopádne predchádzať seriózny ornitologický monitoring.

Ako riešiť námrazu na listoch vrtulí, ktorá sa po odtrhnutí môže potenciálne stať vraždiacim nástrojom?

Na úvod asi treba povedať, že podľa našich informácií sa nikdy nič podobné nestalo. Samozrejme riziku, aj ked iba teoretickému treba predchádzať a preto sa pri prevádzke veterných parkov musia dodržiavať viaceré bezpečnostné opatrenia vyplývajúce jednak z legislatívy, ako aj z normálnej logiky veci. Existujú však aj technické opatrenia, ktoré takýmto prípadom majú zamedziť - napr. dispečingy veterných parkov sú bežne napojené na meteorologické stanice a v prípade hrozby vzniku námrazy sa na takéto nebezpečie dá operatívne zareagovať. Absolútna väčšina moderných veterných turbín má dokonca priamo zabudovaný automatický systém, ktorý riziko detekuje a rotor jednoducho odstaví.

V ktorých krajinách sa využívajú veterné elektrárne?

Rozvoj veterných elektrární vo svete patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim technickým odvetviam. Podľa štatistík a percentuálnych porovnaní dnes veterná energia predstavuje najrýchlejšie rastúce odvetvie výroby elektriny. Veterné elektrárne sa najviac využívajú v USA, Nemecku, Dánsku, Španielsku, ale veľkým boomom prechádzajú už niekoľko rokov aj v Indii a Číne.

Aké sú v týchto krajinách skúsenosti s veternou energiou?

Odpoveď na túto otázku je pomerne zložitá – v každej krajine je to trochu inak. Veterná energia sa vo väčšom začala využívať v USA. Napríklad v americkom štáte Kalifornia sa dnes nachádza vyše 16 tisíc väčších veterných turbín, ktoré vyrábajú viac elektrickej energie ako ročne spotrebuje San Francisco. Iná situácia bolo v Nemecku, kde rozvoj veternej energie prišiel o niečo neskôr. Aj napriek tomu dnes ide využívanie veternej energie v tejto krajine veľmi dynamicky vpred.  Napríklad v spolkovej krajine Schleswig-Holstein už podiel veternej energie predstavuje 20 percent. Tzv. „veterný priemysel“ dnes zamestnáva v Nemecku vyše 25 tisíc ľudí....  

Môžete ešte byť konkrétnejší? Ako to vyzerá v reálnych číslach?

Áno, samozrejme. V roku 2007 boli celosvetovo inštalované nové veterné elektrárne s výkonom  20 000 MW. Ak k tomu pripočítame kapacity, ktoré boli inštalované v predchádzajúcich rokoch zistíme, že celkovo veterná energetika v roku 2007 predstavovala inštalovaný výkon 94 000 MW.  Veterné elektrárne dnes využíva takmer 70 krajín sveta, pričom najviac ich je v Nemecku (22,3 GW), USA (16,8 GW), Španielsku (15,1 GW), Indii (8 GW) a Číne (6,1 GW). Viac než 1000 MW inštalovaného výkonu je v celom rade krajín, napr. v Dánsku, Taliansku, Veľkej Británii, Holandsku, Portugalsku, Francúzsku ale aj napr. v  Japonsku. Najväčší podiel na výrobe elektrickej energie majú veterné elektrárne v Dánsku (20 % v roku 2005 – novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii).   

Netýka sa to však iba krajín, kde majú more?

Určite nie. Veterné agregáty sú dnes budované skutočne po celom svete. To, že sa tento rozvoj týka aj vnútrozemia dokazujú úspešné veterné projekty napr. z Rakúska, Čiech, či Nemecka.

Čo považujete za najväčšie výhody veternej energie?

Výhodou veterných elektrární je, že neprodukujú žiadne odpady a neznečisťujú ovzdušie. Vietor je zadarmo a je ho možné využiť decentralizovane. V porovnaní s klasickými elektrárňami je veterné elektrárne možné budovať relatívne jednoducho, lacno a v pomerne krátkej dobe.  Rovnako po odstránení turbíny nezostávajú v krajine trvalé poškodenia ako je to napríklad u jadrových alebo uhoľných elektrární.

Na otázky odpovedal: Juraj Rizman