Vylepšite náš web!
Ste tu:
Greenpeace upozorňuje na riziká dostavby JE Mochovce
Environmentalisti vstupujú do diskusie o dostavbe Mochoviec štúdiou bezpečnostných rizík
01. október 2007
Aktivisti organizácie Greenpeace pred veľvyslanectvom Talianskej republiky v Bratislave.
Zväčšiť obrázok
Ako hlavný bezpečnostný nedostatok tohto typu reaktorov je v štúdii identifikovaná absencia tzv. kontejnmentu. Ide o betónovú bezpečnostnú obálku reaktora, schopnú v prípade nehody odolať vysokým tlakom, neprepustiť rádioaktívne úniky do životného prostredia a účinne chrániť reaktor pred poškodením zvonku. Vákuovo-barbotážny bezpečnostný systém, ktorý je použitý v JE Mochovce, má síce tiež zabrániť úniku radiácie v prípade ťažkej havárie, ale reaktory s týmto systémom nie sú (na rozdiel od tých vybavených kontejnmentom) účinne chránené pred poškodením zvonku.
V štúdii je okrem problematiky kontejmentu analýza ďalších bezpečnostných problémov reaktorov, ktoré sa majú použiť v Mochovciach. Materiál obsahuje aj hodnotenie návrhov na ich riešenie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa u sovietskych reaktorov VVER 440/213 vyskutuje 8 problémov s vysokým vplyvom na bezpečnosť. Ide napríklad o riziko prasknutia vysokoenergetických potrubí či spoľahlivosť napájania vodou.
Štúdia hodnotí účinnosť navrhovaných riešení a prichádza k záveru, že päť s ôsmich hlavných problémov je v návrhu riešených len čiastočne, pričom chovanie barbotážného systému pri maximálnom tlakovom rozdiely možnom za podmienok po havárii zo stratou chladiva nie je riešený vôbec.
„Ak sa pozrieme na všetky bezpečnostné riziká reaktorov typu VVER 440/213 tak musíme konštatovať, že nikdy nemôžu dosiahnuť bezpečnostnú úroveň súčastných reaktorov. Je to dané tým, že bezpečnostná koncepcia týchto reaktorov je stará 30 rokov a ich technické riešenie je dnes už jednoducho prežité,“ konštatoval autor štúdie Ing. Dalibor Stráský.
Podľa Greenpeace je aj vzhľadom na možné bezpečnostné riziká neprijateľné, aby sa dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce realizovala bez verejnej diskusie a komplexného verejného posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Sme presvedčení, že pre firmu ENEL i pre Slovenskú republiku bude v rámci EÚ mimoriadne problematické uviesť do prevádzky reaktor, ktorého bezpečnostná koncepcia je stará 30 rokov a kvôli zastaralým technickým parametrom a rozostavanosti ho ani nejde príliš modernizovať,“ vyhlásil Ing. Karel Polanecký, koordinátor energetickej kampane Greenpeace.
Viac informácií o autorovi štúdie:
Ing. Dalibor Stráský - vyštudoval odbor jadrové inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Špecializoval sa na teóriu a techniku jadrových reaktorov, pričom jeho diplomová práca sa týkala analýzy ťažkých havárií reaktorov typu VVER. Po skončení štúdia pracoval v Energoprojekte Praha na dostavbe českej JE Dukovany. V tejto jadrovej elektrárni neskôr pracoval ako operátor sekundárneho okruhu. Jeho ďalším pôsobiskom bola JE Temelín, kde robil na oddelení prípravy výroby. Od roku 1990 do roku 1997 pracoval pre ekologickú organizáciu Calla. Následne od roku 1998 do roku 2005 na Ministerstve životného prostredia ČR ako poradca ministra pre energetiku. V súčasnosti pracuje v spoločnosti EM Consult. s.r.o. ako energetický konzultant.
V štúdii je okrem problematiky kontejmentu analýza ďalších bezpečnostných problémov reaktorov, ktoré sa majú použiť v Mochovciach. Materiál obsahuje aj hodnotenie návrhov na ich riešenie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa u sovietskych reaktorov VVER 440/213 vyskutuje 8 problémov s vysokým vplyvom na bezpečnosť. Ide napríklad o riziko prasknutia vysokoenergetických potrubí či spoľahlivosť napájania vodou.
Štúdia hodnotí účinnosť navrhovaných riešení a prichádza k záveru, že päť s ôsmich hlavných problémov je v návrhu riešených len čiastočne, pričom chovanie barbotážného systému pri maximálnom tlakovom rozdiely možnom za podmienok po havárii zo stratou chladiva nie je riešený vôbec.
„Ak sa pozrieme na všetky bezpečnostné riziká reaktorov typu VVER 440/213 tak musíme konštatovať, že nikdy nemôžu dosiahnuť bezpečnostnú úroveň súčastných reaktorov. Je to dané tým, že bezpečnostná koncepcia týchto reaktorov je stará 30 rokov a ich technické riešenie je dnes už jednoducho prežité,“ konštatoval autor štúdie Ing. Dalibor Stráský.
Podľa Greenpeace je aj vzhľadom na možné bezpečnostné riziká neprijateľné, aby sa dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce realizovala bez verejnej diskusie a komplexného verejného posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Sme presvedčení, že pre firmu ENEL i pre Slovenskú republiku bude v rámci EÚ mimoriadne problematické uviesť do prevádzky reaktor, ktorého bezpečnostná koncepcia je stará 30 rokov a kvôli zastaralým technickým parametrom a rozostavanosti ho ani nejde príliš modernizovať,“ vyhlásil Ing. Karel Polanecký, koordinátor energetickej kampane Greenpeace.
Viac informácií o autorovi štúdie:
Ing. Dalibor Stráský - vyštudoval odbor jadrové inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Špecializoval sa na teóriu a techniku jadrových reaktorov, pričom jeho diplomová práca sa týkala analýzy ťažkých havárií reaktorov typu VVER. Po skončení štúdia pracoval v Energoprojekte Praha na dostavbe českej JE Dukovany. V tejto jadrovej elektrárni neskôr pracoval ako operátor sekundárneho okruhu. Jeho ďalším pôsobiskom bola JE Temelín, kde robil na oddelení prípravy výroby. Od roku 1990 do roku 1997 pracoval pre ekologickú organizáciu Calla. Následne od roku 1998 do roku 2005 na Ministerstve životného prostredia ČR ako poradca ministra pre energetiku. V súčasnosti pracuje v spoločnosti EM Consult. s.r.o. ako energetický konzultant.