Vylepšite náš web!
Ste tu:
Zlatá horúčka na Slovensku?
Ak by sa realizovali všetky projekty banských spoločností na ťažbu zlata, Slovensko by vyzeralo ako ementál.
29. január 2008
Najviac slovenských prieskumných území zaujímavých z pohľadu prípadnej ťažby zlata má pod kontrolou britská firma Anglo-Slovak Minerals. Prostredníctvom spoločnosti GBE s.r.o, St.Stephan Gold s.r.o a Bellmin s.r.o má dosah na licencie 9 prieskumných území (napr. v lokalitách na východe Slovenska, ale i pri Handľovej a Turčeku).
Licencie na 7 území (napr. v blízkosti Detvy a Banskej Štiavnice) kontroluje firma EMED Mining z Cypru. Táto firma má na licencie dosah prostredníctvom firiem Eastern Mediterranean Resources – Slovakia s.r.o a firmy Slovenské Kovy s.r.o.
Kanadská firma Tournigan Gold Corporation kontroluje momentálne cez spoločnosť Kremnica Gold 3 prieskumné územia zamerané na zlato (dve pri meste Kremnica a jednu pri Vyhniach).
Organizácia Greenpeace sa obáva zvýšeného záujmu developerských a banských spoločností o ťažbu zlata na Slovensku. Podľa environmentalistov je problémom slovenská legislatíva upravujúca ťažbu nerastov, ktorá je oproti ostatným krajinám EÚ zastaralá predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia. Ochranári rovnako upozorňujú, že poplatky pre štát a obce sú v porovnaní s ostatnými krajinami únie neporovnateľne nižšie. Firmy, ktoré momentálne realizujú prieskum platia dotknutej obci len 3000 SK ročne za km2 prieskumného územia.
„Často sa stretávame s názorom, že prieskum územia nepredstavuje žiadne riziko. Nie je to celkom tak. Prieskum územia pre potreby baníctva je totiž často zásahom do vlastníckych práv. Čo sa týka životného prostredia predstavujú prieskumné práce riziko hlavne z pohľadu zvýšenia hluku, prašnosti a dopravy. Ľudia si skutočné následky prieskumu uvedomia až vtedy, keď im za domom, či v ich obľúbenej rekreačnej zóne začnú robiť prieskumné vrty,“ povedala Mgr. Kateřina Věntusová, koordinátorka toxickej kampane Greenpeace.
Podľa environmentalistov je naivné si myslieť, že investori vstupujú do projektov prieskumu územia iba z dobrej vôle zmapovať zásoby drahých kovov v SR. Podľa Greenpeace sú za prieskumom územia konkrétne projekty na ťažbu zlata.
„Zásadná otázka znie, aké sú tieto ťažobné projekty a aké budú mať vplyvy na životné prostredie. Vo viacerých lokalitách totiž bude z ekonomických dôvodov nutné ťažiť povrchovým spôsobom a za použitia veľkého množstvá chemikálií, napr. kyanidu. To samozrejme predstavuje jednak obrovský zásah do krajiny a tiež riziko pre životné prostredie v širšom regióne,“ konštatovala Mgr. Kateřina Věntusová z Greenpeace.
Licencie na 7 území (napr. v blízkosti Detvy a Banskej Štiavnice) kontroluje firma EMED Mining z Cypru. Táto firma má na licencie dosah prostredníctvom firiem Eastern Mediterranean Resources – Slovakia s.r.o a firmy Slovenské Kovy s.r.o.
Kanadská firma Tournigan Gold Corporation kontroluje momentálne cez spoločnosť Kremnica Gold 3 prieskumné územia zamerané na zlato (dve pri meste Kremnica a jednu pri Vyhniach).
Organizácia Greenpeace sa obáva zvýšeného záujmu developerských a banských spoločností o ťažbu zlata na Slovensku. Podľa environmentalistov je problémom slovenská legislatíva upravujúca ťažbu nerastov, ktorá je oproti ostatným krajinám EÚ zastaralá predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia. Ochranári rovnako upozorňujú, že poplatky pre štát a obce sú v porovnaní s ostatnými krajinami únie neporovnateľne nižšie. Firmy, ktoré momentálne realizujú prieskum platia dotknutej obci len 3000 SK ročne za km2 prieskumného územia.
„Často sa stretávame s názorom, že prieskum územia nepredstavuje žiadne riziko. Nie je to celkom tak. Prieskum územia pre potreby baníctva je totiž často zásahom do vlastníckych práv. Čo sa týka životného prostredia predstavujú prieskumné práce riziko hlavne z pohľadu zvýšenia hluku, prašnosti a dopravy. Ľudia si skutočné následky prieskumu uvedomia až vtedy, keď im za domom, či v ich obľúbenej rekreačnej zóne začnú robiť prieskumné vrty,“ povedala Mgr. Kateřina Věntusová, koordinátorka toxickej kampane Greenpeace.
Podľa environmentalistov je naivné si myslieť, že investori vstupujú do projektov prieskumu územia iba z dobrej vôle zmapovať zásoby drahých kovov v SR. Podľa Greenpeace sú za prieskumom územia konkrétne projekty na ťažbu zlata.
„Zásadná otázka znie, aké sú tieto ťažobné projekty a aké budú mať vplyvy na životné prostredie. Vo viacerých lokalitách totiž bude z ekonomických dôvodov nutné ťažiť povrchovým spôsobom a za použitia veľkého množstvá chemikálií, napr. kyanidu. To samozrejme predstavuje jednak obrovský zásah do krajiny a tiež riziko pre životné prostredie v širšom regióne,“ konštatovala Mgr. Kateřina Věntusová z Greenpeace.