Adriana Gálová: Práca dobrovoľníkov sa premieňa na reálne zmeny

Story - 13. decembra, 2011
Dňa 5.12.2011 občianske združenie C.A.R.D.O. uzavrelo rok dobrovoľníctva v historickej budove NR SR udelením cien „Dobrovoľník roka 2011“. V kategórii životného prostredia získala ocenenie Adriana Gálová. Je dobrovoľníčkou už od svojich 14 rokov, čo je už šesť a pol roka a vzdať sa toho len tak ľahko nemieni.

Za úspechmi Greenpeace stoja aj stovky dorbovoľníkov.

Čím to je, že aj po toľkých rokoch máš stále chuť byť dobrovoľníčkou?
Tým, že som v organizácii, kde mám šťastie na to, že funguje spätná väzba medzi zamestnancami a dobrovoľníkmi, a medzi verejnosťou a tým, čo Greenpeace robí, a že na úspechoch sa podieľajú aj dobrovoľníci. Vidno, ako sa premieňa to, čo robíme v reálne zmeny.

Čo ťa motivuje?
Ľudia, ktorých som priviedla do Greenpeace a teraz vidím, že privádzajú ďalších, alebo dokonca koordinujú skupinky a aj dobrovoľníci v Brne, s ktorými sa motivujeme navzájom.

Čo je na dobrovoľníctve najkrajšie?
Keď sa niečo podarí.

Prečo si sa rozhodla pre Greenpeace?
Chcela som sa venovať niečomu environmentálne a aktivisticky zameranému. Ako dobrovoľníčka mám šancu zapojiť sa do mnohých aktivít a biť sa za dobré veci. Takisto mi to dáva veľa vedomostí, ktoré môžem využiť, napríklad pri štúdiu, ale aj v živote.

Ako na tvoje dobrovoľníctvo reagujú tvoji známi a rodina? Stretla si sa aj so zlými reakciami od okolia?
Rodičia sú najlepší na svete! Od 15 rokov mi dovolili chodiť na víkendovky a teraz mi mamina hovorila, že si so sebou nosí na trhy vlastnú šálku, aby nepoužívala plastové poháre.
Najužšie okolie to berie veľmi dobre, no na strednej som sa cítila ako ekoteroristka. Aj teraz to sem-tam ešte niekto povie. Momentálne som na výške, kde sú samí environmentalisti, takže som medzi svojimi.

Máš nejaký špeciálny zážitok, ktorý si zažila práve vďaka tomu, že si dobrovoľníčkou?
Určite stretnutie s Rienom (Rien Achterberg bol členom posádky prvej lode Rainbow Warrior), alebo jeden veľký som zažila pred týždňom v Čechách, keď sme sa o piatej ráno brodili po tme uhoľným dolom a zapadla som po pás do blata. To by sa mi inak nestalo.
A za čo som asi najviac vďačná je, že vďaka Greenpeace-u som stretla väčšinu mojich najbližších priateľov.

Čo by si odkázala svetu?
Aby sa ľudia nezapájali do organizácie len preto, aby si zaškrtli políčko „záchrana sveta“, ale aby naozaj premýšľali nad tým, čo môžu konkrétne urobiť. Aby si veci uvedomovali, žili menším konzumom a premýšľali ako môžu znížiť svojimi vlastnými činnosťami dopad na životné prostredie. Jednoducho, zisťovať si, ako sa dá žiť šetrnejšie. A samozrejme tiež, aby sa určite snažili zapojiť do aktivít tretieho sektora – možností je veľa, dá sa vybrať taká, ktorá sadne každému. Keby každý splnil oba tieto body, mali by sme ako spoločnosť väčšiu silu.

Zhovárala sa Martina Dudríková.

Staň sa dobrovoľníkom Greenpeace aj ty!

Kategórie