Dlhoročný boj o Rosia Montanu pokračuje.

Story - 1. februára, 2012
30. januára 2000 sa pri rumunskom Baia Mare pretrhla hrádza odkaliska po ťažbe zlata a uvoľnila 100 000 metrov kubických toxického kyanidového kalu. Ekologická katastrofa spôsobila obrovské znečistenie okolitého prostredia a dostala sa do rieky Someš a následne do rieky Tisy. Kontaminácia zasiahla aj Dunaj a spôsobila obrovské environmentálne a ekonomické škody. Podobné katasrofy zvyknú priniesť aj prehodnotenie dotknutých prevádzok, nie však v Rumunsku.

Napriek skúsenosti s touto haváriou, plány vybudovať ďalšiu baňu na zlato v Rumunsku nie sú zažehnané. Nová povrchová ťažba v Rosia Montane by bola najväčšou v Európe, čo v preklade znamená, že dedina, štyri kopce, kostoly, cintoríny, archeologické pamiatky z rímskej doby a oveľa viac sa budú postupne rozpúšťať v kyanidovom roztoku. 250 miliónov ton rudy bude spracovaných niekoľkými stovkami tisícov ton kyanidu. A výsledný vedľajší produkt ťažby – 215 miliónov ton toxického odpadu, sa bude uskladňovať v obrovskej nádrži, ktorú má chrániť 185 metrová hrádza.

Povrchová ťažba v Rumunsku

Aj takto vyzerá povrchová ťažba. Podobný kráter by vznikol aj pri plánovanej ťažbe zlata. Pre predstavu veľkosti: jeden horizontálny pás zeminy v kráteri má približne desať metrov.

 
Viac ako 10 rokov sa snažia miestni obyvatelia ale aj občianske iniciatívy a ekologické organizácie zastaviť nielen tento projekt, ale dosiahnuť aj zákaz používania kyanidovej metódy spracovania pri ťažbe zlata v Rumunsku a na celoeurópskej úrovni.

Dvanásť rokov po jednej z najväčších ekologických havárií v Európe však boj neprestal. Napriek predvolebným sľubom rumunského ministra životného prostredia Lászla Borbélyho, nie je stále územie rumunskej Transylvánie chránené pred plánmi ťažiarov. V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva rozhodnutie ministerstva, či povolí ťažbu alebo nie.

Keď kanceláriu rumunského ministra životného prostredia obsadili aktivisti Greenpeace s jasnou požiadavkou na zastavenie plánov ťažby, minister reagoval, že aktivisti ho nenastrašili. Cieľom však samozrejme nebolo ministra nastrašiť ale pripomenúť mu, že jeho úlohou je chrániť životné prostredie obyvateľov pred zámerom začať najväčšiu povrchovú ťažbu zlata v Európe.
 
Aktivisti v kancelárii rumunského ministra životného prostredia

Minister životného prostredia László Borbély diksutuje s aktivistami, ktorí sa pripútali v jeho kancelárii.

 
Rovnako bolo cieľom ministrovi pripomenúť, že obyvatelia dotknutej oblasti žijú už roky v strachu. Oni na rozdiel od ich ministra vystrašení sú. Boja sa o svoje domovy, z ktorých sa ich ťažiari snažia vyhnať, o svoje životné prostredie, o svoje zdravie a budúcnosť.

Pán Borbély povedal aktivistom, že nepredloží návrh vláde bez toho, aby bol 100% presvedčený, že ťažba nepoškodí životné prostredie. Keď rozprávame o ťažbe s použitím kyanidovej metódy na Slovensku, často používame príklad rumunskej havárie. Je to veľmi dobrý argument. Navštíviť v Rumunsku oblasti, kde sa ťaží zlato alebo plánuje ťažiť, vidieť tieto miesta na vlastné oči, či rozprávať sa s miestnymi ľuďmi o ich problémoch, je dostatočne odstrašujúce. Podobná ťažba už životné prostredie v Rumunsku poškodila. A preto by práve rumunské ministerstvo životného prostredia nemalo čakať na to, či ich niekto vystraší, alebo kým ich niekto presvedčí o nemožnom, ale tento plán už konečne raz a navždy zastaviť.

Kategórie