Práve teraz je 30 aktivistov a posádka lode Greenpeace International Arctic Sunrise vo väzbe v Murmansku. Sú zadržiavaní už od minulého štvrtka, kedy ozbrojená ruská pobrežná stráž vnikla na našu loď a zajala celú posádku.

Ruská stráž obsadila loď deň po tom, ako aktivisti mierumilovne protestovali proti ropnej plošine Prirazlomnaja patriacej ruskému gigantu Gazprom.

27. septembra 2013 Loď Ruskej pobrežnej stráže

© Denis Sinyakov / Greenpeace

 

Ak vás zaujímajú dôvody, prečo sa aktivisti z lode Arctic Sunrise rozhodli ísť do priamej akcie, aby zastavili Gazprom, tu je odpoveď:

1. Prirazlomnaja je prvou ropnou plošinou, ktorá začne ťažiť ropu v ľadom pokrytej Arktíde

Energetický gigant Gazprom je najväčšou ruskou spoločnosťou podieľajúcou sa na tvorbe 10 % HDP krajiny. Hrá preto kľúčovú úlohu v pláne prezidenta Vladimíra Putina upevniť postavenie Ruska ako svetového lídra v energetike. Táto stratégia si priam zakladá na ťažbe ropy v Arktíde a ropná plošina Prirazlomnaja patriaca Gazpromu bude vôbec prvá, ktorá začne s komerčnou ťažbou v ľadových vodách za polárnym kruhom. Táto obrovská ropná plošina v hodnote 4 miliardy amerických dolárov by už začiatkom roka 2014 mohla dodávať vyťaženú ropu priamo na svetový trh, čím by sa stala prvou plošinou na otvorenom mori, ktorá by ťažila ropu v Arktíde.

2. Prirazlomnaja nie je bezpečná

Pri stavaní ropnej plošiny Prirazlomnaja boli použité časti iných už vyradených ropných plošín zo Severného mora, ktoré roky hrdzaveli v prístave v Murmansku. Nejde teda práve o najmodernejšie zariadenie. Vzhľadom k tomu, že takáto ropná plošina by mala celoročne ťažiť ropu vo vzdialenom Pečorskom mori, kde je počas väčšiny roka morská hladina zamrznutá a kde teploty klesajú pod -50°C, je možné bez preháňania povedať, že Prirazlomnaja jednoducho nie je bezpečná.

Nasledujúce video obsahuje zábery, ktoré robotníci z plošiny Prirazlomnaja zverejnili na Youtube. Je to naozaj desivé.

3. Gazprom nezverejní svoj krízový plán pre prípadný únik ropy

Arktická rada, ktorej členom je aj Rusko, rozhodla, že krízový plán pre prípadný únik ropy musí byť zverejnený. Iba kompletný krízový plán dokáže verejnosti poskytnúť presné informácie o hrozbách, ktoré únik ropy predstavuje. Aj napriek tomu Gazprom zverejnil iba krátke zhrnutie Krízového plánu pre prípadný únik ropy z plošiny Prirazlomnaja, zatiaľ čo plná verzia je iba k nahliadnutiu v kancelárii spoločnosti za veľmi prísnych obmedzení. Už aj z krátkeho zhrnutia krízového plánu je však jasné, že Gazprom nebude schopný zvládnuť ropnú haváriu na ďalekom severe. Spoločnosť síce tvrdí, že „venuje veľkú pozornosť preventívnym opatreniam na ochranu životného prostredia“, ale podľa oficiálnych plánov počíta v prípade najhoršieho možného scenára s únikom približne 10 000 ton ropy (asi 73 000 barelov). Počas havárie Deepwater Horizon v Mexickom zálive uniklo do mora takmer 5 miliónov barelov ropy, zatiaľ čo Prirazlomnaja dokáže uskladniť až 650 000 barelov ropy.

27. septembra 2013 Prirazlomnaja - prvá ropná plošina, ktorá by mala začať ťažiť ropu v Arktíde.

© Greenpeace / Igor Podgorny

 

4. K únikom ropy určite dôjde

K únikom ropy podľa štatistík dochádza často. V Arktíde je však riziko, že sa stane nehoda, ešte vyššie. Kvôli ľadovej vode, extrémnemu počasiu a ľadovcom sú podmienky ešte horšie a ťažba ropy riskantnejšia. Každý, kto pracuje v ropnom priemysle a prislúchajúcich orgánoch, o tomto vie. Iba minulý mesiac zorganizovali členovia americkej a kanadskej pobrežnej stráže vôbec prvé spoločné cvičenie zamerané na odstránenie následkov ropnej havárie v severozápadnom arktickom priechode ktorý, rovnako ako severovýchodný arktický priechod kontrolovaný Ruskom, bol ešte pred niekoľkými rokmi zamrznutý. Vyskúšali si, aké by to bolo odstraňovať ropnú škvrnu v takýchto extrémnych podmienkach a povedzme si, že tak hladko to nešlo. „Počas cvičenia bol z kanadskej lode úspešne nasadený zberný systém pobrežnej stráže, zlé počasie však bránilo nasadeniu veľkého núdzového ťažného systému z Aljašky,“ povedal pre Alaska Journal of Commerce hovorca pobrežnej stráže Kip Wadlow.

5. Vyčistiť ropnú škvrnu v Arktíde je takmer nemožné

To, že ropnú škvrnu v Arktíde je takmer nemožné vyčistiť, je dobre známy a zdokumentovaný fakt. Environmentálna skupina Pew nedávno preskúmala krízový plán pre prípadný únik ropy v Arktíde a varovala, že ropný priemysel „nie je pripravený na podmienky v Arktíde, krízové plány sú absolútne nedostačujúce“ a krízové plány navyše „podceňujú možnosť a následky extrémnej praskliny“. Analýza WWF zistila, že zhodnotenie rizika ropného úniku v Arktíde vykonané priemyslom bolo nepresné a popísala ich ako „Imagineering, not engineering“ (vymýšľanie a nie strojárstvo).

Odstránenie uniknutej ropy z extrémneho arktického prostredia je takmer nemožné z jednoduchého dôvodu - bežné technológie používajúce sa počas havárie sú v hrubom ľade nepoužiteľné. Avšak aj bez ľadu je zastavenie unikajúcej ropy v tak ľadových vodách a mrazivom počasí veľmi ťažké. Presvedčila sa o tom aj americká a kanadská pobrežná stráž, keď počas minulomesačného cvičenia bola síce schopná nasadiť zberný systém, no už nie rozhodujúci núdzový ťažný systém. Veliteľ pobrežnej stráže admirál Robert Papp v roku 2011 povedal Kongresu, že jeho úrad bol absolútne nepripravený na únik ropy v Arktíde. „Ak by k tomu došlo pri severnom pobreží Aljašky, nemali by sme nič, s čím by sme mohli zasiahnuť,“ povedal Papp. „Dnes vlastne začíname z bodu nula.“ 

Keď sa teraz tak pozeráme na to, čo sa za tých pár rokov odvtedy zmenilo, povedal by som, že sú stále na bode nula. Nie je to len ľad a extrémne poveternostné podmienky, ale aj vzdialená a nedostupná oblasť, ktorá neumožňuje adekvátne zasiahnuť v prípade ropnej havárie. Ak by došlo k havárii na ropnej plošine Prirazlomnaja, trvalo by niekoľko dní, kým by z 1000 km vzdialeného Murmanska dorazilo potrebné záchranárske vybavenie.

6. Ropná plošina Prirazlomnaja sa nachádza v tesnej blízkosti prírodných rezervácií

Prirazlomnajské ropné polia sú obklopené národnými parkami a prírodnými rezerváciami ako Nenetsky a Vajgach, ktoré sú domovom mnohých chránených a ohrozených druhov. Gazprom vo svojom zhrnutí krízového plánu pre prípadný únik ropy naznačuje, že v prípade havárie na plošine Prirazlomnaja, by boli únikom ropy poznačené nielen mrože a morské vtáky, ale aj domorodí obyvatelia, ktorí sa živia lovom a rybárčením v Pečorskom mori.

27. septembra 2013 Ropné znečistenie na Sibíri

© Denis Sinyakov / Greenpeace

 

7. Ruské záznamy o ropných škvrnách sú otrasné

Niektoré regióny v Rusku sú tak znečistené uniknutou ropou, že dramaticky ovplyvnili každodenný život ľudí žijúcich v týchto oblastiach. Odhaduje sa, že v Rusku každý rok unikne z prasknutého potrubia a iných zariadení až 5 miliónov ton ropy. Podľa oficiálnych údajov sa až 500 000 ton uniknutej ropy dostáva cez znečistené rieky na severe Ruska do Severného ľadového oceánu. Keď si to zrátame, v Rusku sa každé dva mesiace „rozleje“ rovnaké množstvo ropy, ako uniklo v Mexickom zálive z Deepwater Horizon.

8. Ak chceme znížiť množstvo skleníkových plynov spôsobujúcich klimatickú zmenu, musíme ropu nechať tam, kde je – pod zemou

Ak sa chceme vyhnúť takej klimatickej zmene, ktorá by zanechala časť našej planéty neobývateľnú, väčšinu známych zásob uhlia, ropy a zemného plynu musíme ponechať pod zemou. Aby som bol konkrétnejší, z analýzy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) vyplýva, že až viac ako 60% v súčasnosti známych zásob ropy by malo ostať nevyťažených, aby sme dokázali zabrániť otepleniu svetovej klímy o 2°C, ktoré by malo fatálne a nezvratné následky na planétu. To znamená, že ťažba ropy, vrátane tej v Arktíde, ide úplne proti celosvetovým snahám zmierniť vplyvy klimatickej zmeny.

9. Arktická oblasť je krehká

Ľadová pokrývka v Arktíde sa od roku 1979 zmenšila o 30 %. Zároveň je však výraznejšie tenšia, Arktída už stratila tri štvrtiny objemu morského ľadu, ktorý ju pokrýval počas letných mesiacov. Arktický ekosystém je takýmto vplyvom klimatickej zmeny pod obrovským tlakom.

Arktída je jedinečná a krehká oblasť, ktorá je domovom mnohých morských cicavcov či iných zviera ako napríklad ľadové medvede, mrože či narvaly, ktoré žijú výlučne iba v Arktíde. Arktídu by sme mali chrániť, aby sme jej pomohli vysporiadať sa s následkami existujúcej klimatickej zmeny a nie vystavovať ju ešte väčšiemu tlaku spôsobeného ťažbou ropy a znečistením.

10. Keď štáty a korporácie zlyhávajú, iniciatívu preberajú ľudia

Keď si ani firmy, ani politici nedokážu plniť svoje povinnosti voči spoločnosti, odvážni ľudia sa musia vzoprieť a byť aktívni. Musíme držať spolu a zabrániť ich nezodpovednému správaniu. Je to našou demokratickou povinnosťou. Už viac ako 4 milióny ľudí sa pripojilo k celosvetovému hnutiu za záchranu Arktídy. Keď aktivisti Greenpeace protestovali proti environmentálnym zločinom na ropnej plošine Prirazlomnaja, stáli za nimi milióny ľudí z celého sveta. Spoločne tak bojujeme proti hrozbám voči prírode, zvieratám a klíme, ktoré ťažba v Arktíde predstavuje. Je našou povinnosťou postaviť sa ropnému priemyslu, aj keď má veľkú moc a vplyv.

Ben Ayliffe je vedúci arktickej kampane Greenpeace International