1. Čo je COP21? 

Medzi 30. novembrom a 11. decembrom sa politici a svetoví lídri z viac ako 190 krajín zúčastnia na 21. konferencii zmluvných strán (Rámcového dohovoru) Organizácie spojených národov (o zmene klímy) (známej aj ako 'COP21' – 21st Conference of the Parties). Stretávajú sa v Paríži, aby sa pokúsili dohodnúť na globálnej, právne záväznej klimatickej zmluve. 

19. novembra 2015

© Miroslava Ábelová / Greenpeace

  

2.Prečo je to dôležité?

Cieľom rokovaní je prijať plán, ktorý by zabránil najhorším dôsledkom klimatických zmien, ako napr. ničivým suchám, záplavám a búrkam. V praxi to znamená udržať globálne oteplenie pod 2°C – čo je dohodnutá hranica, ktorú nesmie otepľovanie prekročiť, ak sa chceme vyhnúť katastrofickým dôsledkom klimatických zmien. Niektoré národy pociťujú negatívne dôsledky klimatických zmien už pri súčasnom priemernom oteplení o takmer 1°C. Existujú už ľudia, ktorí sa snažia získať štatút oficiálnych klimatických utečencov. Množstvo konfliktov zhoršených klimatickými zmenami sa zvyšuje; rovnako aj výskyt extrémneho počasia podmieneného globálnym otepľovaním. COP21 je aj o podpore zraniteľných krajín a spoločenstiev pri adaptácií k následkom klimatických zmien, ktoré sa prejavujú už v súčasnosti.

Niektoré národy, vrátane aliancie malých ostrovov, sa domnievajú, že 2°C hranica je príliš vysoká a presadzujú zotrvanie pod 1.5°C, čo je oteplenie, ktorému sa však už zrejme nevyhneme.  

19. novembra 2015

  

3. Čo od rokovaní očakávame? 

Medzinárodne právne záväznú zmluvu. Nie deklaráciu alebo prázdne sľuby, ale prijatie takých opatrení, ktoré budú národy právne zaväzovať a nútiť dodržiavať ich záväzky. 

Diplomati OSN preto žiadali prípravné opatrenia ešte pred klimatickou konferenciou. Od všetkých štátov sa žiadal tzv. plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok (INDC). Plánované vnútroštátne stanovené príspevky sú prísľuby na zníženie emisií, dané krajinami zodpovednými za viac ako 80 % emisií ešte pred samotnými rokovaniami. Nie sú to však právne záväzky – ide skôr o indikácie zámerov 155 krajín, ktoré ich predložili. Jedným z cieľov klimatickej konferencie je práve odsúhlasenie určitého stupňa ich záväznosti. Hoci predložené plánované príspevky nie sú dostatočné na to, aby zabránili otepleniu o 2°C (podľa analýzy UNFCCC (= Rámcový dohovor OSN o zmene klímy)), sú dobrým začiatkom. Vyjadrujú, čo sú hlavní znečisťovatelia (vrátane USA, Číny, Európy a Indie) ochotní urobiť pre riešenie problému globálnych klimatických zmien. Dôležitým bodom rokovaní bude aj prijatie mechanizmu, ktorý by prehodnocoval plánované príspevky a zvyšoval klimatické ambície po parížskej konferencii.                                        

19. novembra 2015

'Actions for Climate' Global Day of Action in Slovakia © Greenpeace / Juraj Rizman

 

4. To je všetko pekné, ale nezávisí to od politickej vôle jednotlivých štátov?

Určite áno. Súčasná politická situácia je však omnoho sľubnejšia než pri predchádzajúcich stretnutiach. Najvýznamnejšou udalosťou je historická klimatická dohoda medzi Čínou a USA z novembra 2014, v ktorej sa títo dvaja najväčší svetový producenti CO2 a svetové superveľmoci zaviazali k znižovaniu využívania fosílnych palív.   

Obama urobil z prijatia globálnej klimatickej dohody prioritu svojho mandátu, zatiaľ čo krajiny G7 – Kanada, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Japonsko a USA sa dohodli na dekarbonizácií v priebehu storočia, s cieľom znížiť do roku 2100 emisie na nulu. 

Krajiny, ktoré sa javili ako prekážky pre prijatie globálnej dohody (vrátane Číny a Indie), zavádzajú medzičasom vo veľkom obnoviteľné zdroje energií (hoci India chce do roku 2020 aj zdvojnásobiť využitie uhlia).

Čo sa podnikateľského sektoru týka, obchodní lídri prisľúbili podporu parížskym rokovaniam. Guvernér Bank of England Mark Carney podnietil investorov k činom varovaním pred obrovskými stratami v dôsledku klimatických zmien.   

Zdá sa, že pred klimatickou konferenciou narastá tlak aj zo strany občianskej spoločnosti. Predpokladalo sa, že sa pred začiatkom konferencie stovky tisíc ľudí zúčastnia hromadných pochodov za klímu. Otázkou zostáva, ako sa pod tieto hromadné pochody podpíšu posledné tragické udalosti v Paríži.  

Napriek tomu, že sa situácia javí sľubne, treba mať na zreteli, že sa každá krajina bude usilovať o dohodu, ktorá najviac vyhovuje jej vlastným národným otázkam a plánovacím procesom.

19. novembra 2015

People's Climate March in London

 

5. Výborne. Môžem urobiť niečo aj ja?

Áno! Naši politici musia vedieť, že žiadame okamžité, konkrétne a hmatateľné opatrenia na ochranu klímy. Preto 29.novembra budú stovky tisíc ľudí v mestách po celom svete pochodovať za klímu. Zistite, ako sa môžete takéhoto pochodu zúčastniť, kdekoľvek sa nachádzate. Napríklad na Slovensku môžete prísť na festival Permakultúra v meste do Vodárenského múzea v Bratislave, kde bude mať Greenpeace a ďalšie spriatelené mimovládne organizácie stánky, v ktorých budú informovať o tom, prečo je dôležité bojovať proti klimatickým zmenám nielen vo všeobecnom kontexte, ale napríklad aj v súvislosti s poľnohospodárstvom. O klimatickej zmene sa dozviete aj počas prednášky klimatológa Alexandra Ača, ktorú si tam budete môcť vypočuť. Tiež sa budete môcť zúčastniť na veľmi zaujímavom a špeciálnom fotení, ktorým vyšleme jasný signal svetovým lídrom. Viac podrobností sa dozviete na mieste. Bude to stáť za to! Vidíme sa v sobotu 28.novembra 2015 o 12.00 vo Vodárenskom múzeu v Bratislave a v nedeľu 29.novembra 2015 o 16.00 na tom istom mieste. Festival permakultúra v meste bude však “fičať” celý víkend!  

19. novembra 2015

People's Climate March in New York City ©Michael Nagle/Greenpeace

 

19. novembra 2015

People's Climate March in Berlin Klima-Demonstration in Berlin © Ruben Neugebauer / Greenpeace

 

Christine Ottery je editorka Energydesk a Ruth Davies je politický poradca Greenpeace UK.

Za preklad ďakujeme nášmu dobrovoľníkovi Petrovi Klepsatelovi.