O ochranu životného prostredia sa zaujímam už odmalička. Keďže súčasťou sú aj zvieratá, pri prvej príležitosti som sa stala vegetariánkou. Nedávno tomu bolo šesť rokov.

Nemám rada, keď sa ľudia len sťažujú, no nič pre problém nerobia. Preto som nedokázala len tak sedieť a pozerať sa, čo sa deje okolo mňa. Pridala som sa do Greenpeace a odvtedy ochraňujem prírodu oveľa aktívnejšie. Mnoho ľudí si ťuká na hlavu, keď sa zmienim o tejto organizácii. A to ešte nevedia, že som koordinátorka dobrovoľníkov v Košiciach. Väčšina ľudí pozná Greenpeace z médií a len podľa toho, že raz sa priviazali o žeriav, inokedy vyliezli na 100-metrovú vežu reaktora, či most. Nevidia, čo je v pozadí a ani si nad tým väčšinou nechcú lámať hlavy, len rovno škatuľkujú. Prečo sa radšej nezamyslia, čo urobili oni pre životné prostredie?

Začať treba od jednotlivca. Ak sa jedinec nad sebou zamyslí, až vtedy sa môže začať uvažovať o reálnej zmene, ktorá by mohla nastať. Najčastejšou výhovorkou prečo nekonať je, že aj tak sa všetci ľudia nezmenia, aj tak o všetkom rozhodujú korporácie. Je smutné, že na tejto zemi vládnu zvyšku sveta len dve percentá ľudí. Dokedy ale budeme smútiť, namiesto toho, aby sme sa činili?
Zmeny vidím už aj v mojom okolí. Naučila som sa separovať a už pár rokov mi ani len nenapadne odhodiť papierik z čaju inde ako do papiera a vylúhované vrecko do kompostu. Prehnané? Nemyslím. Viem vymenovať minimálne piatich ľudí, ktorí sa najprv zo mňa smiali, no teraz robia to isté. Medzi ľuďmi je to tak. Životný štýl sa šíri reťazovou reakciou. Aj keď to ide pomaly a zmeny k lepšiemu nevidno hneď, vieme, že sú reálne.

Kedy si ľudia začnú uvedomovať svoju zodpovednosť? Kedysi nám príroda dávala sama. Dnes si od nej všetko berieme násilím. Dokedy nás v tom nechá pokračovať? Ak človek nezačne mať v sebe trochu viac rešpektu, nemôže očakávať, že Zem bude rešpektovať jeho.
Ak chceme zmeny, musíme začať niečo robiť, nie sa len viesť prúdom za vidinou lepšej budúcnosti.

Každý sa môže pridať.