V poslednom čase sa objavilo množstvo článkov vyvolávajúcich veľké znepokojenie o radiácii, ktorá uniká do oceánu z jadrovej elektrárne Fukušima Dajiči. Niektoré prinášajú obavu z toho, čo môže alebo nemôže unikajúca radiácia spôsobiť morským ekosystémom po celom svete.

Keďže Greenpeace pracoval na fukušimskej nukleárnej kríze od jej začiatku v marci 2011, môžeme ľuďom ponúknuť na vec náš pohľad.

Testovali sme vzorky morských živočíchov a rastlín v okolí japonského pobrežia, aj z lode Rainbow Warrior aj v spolupráci s miestnymi rybármi a Japonským potravinovým združením.

Niektoré z našich nezávislých výsledkov môžete nájsť na stránke venujúcej sa prieskumom po havárii vo Fukušime.

V našom tíme sme mali niekoľko morských biológov a radiačných špecialistov, ktorých zistenia sme sprostredkovali vedcom a akademickým výskumníkom.

Je množstvo dôvodov na znepokojenie z pokračujúcich dôsledkov havárie na ľudí a životné prostredie. Tie zahŕňajú aj stále prebiehajúce úniky kontaminovanej vody zo zničených fukušimských reaktorov do pôdy a oceána, rovnako ako obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu, ktorý vzniká pri dekontaminačných prácach.

Potom tu máme stále viac ako 100 000 evakuovaných. Ich životy sú nesmierne ťažké. Ani po takmer troch rokoch stále nedostali dostatočné kompenzácie, či už od vlády alebo od spoločností zodpovedných za haváriu.

Veľa ľudí bolo vystavených významným dávkam radiácie. Tisíce štvorcových kilometrov bolo kontaminovaných a aj budú po desaťročia, kým radiácia opadne.

Potom je tu výzva v podobe demontáže celej zničenej elektrárne, ktorej roztavené reaktory obsahujú smrteľne nebezpečné jadrové palivo.

Toto všetko stačí na to, aby sme povedali, že situácia je naozaj, ale naozaj zlá.

Napriek tomu sa objavujú správy, ktoré preháňajú riziká a vytvárajú nové potenciálne katastrofy úplne mimo reality. Vzhľadom na to, že dôvera ľudí v úrady bola značne otrasená (a to nie bezdôvodne!), na sociálnych sieťach nájdeme alarmujúce ale nepotvrdené informácie.

Naposledy to bola správa, že sa povráva, že v poškodených reaktoroch stále prebieha jadrová reakcia a správa o rozsiahlej kontaminácii Tichého oceána a západného brehu USA a Kanady.

Po preštudovaní týchto správ je naše zhodnotenie jednoznačné: tieto správy nie sú založené na faktoch. Napríklad, aj keď veľké množstvo rádioaktívneho cézia skončilo v Tichom oceáne a významne kontaminovalo sedimenty a ryby na japonskom pobreží, neexistuje hodnoverný mechanizmus, ktorý by dokázal transportovať významné množstvo kontaminácie cez Tichý oceán až k pobrežiu USA, Kanady alebo Austrálie.

Áno, v amerických vodách nájdeme merateľné stopy rádioaktívnych izotopov, ale sú veľmi nízke a ich príspevok k dávkam rádioaktivity je hlboko pod prirodzenými hodnotami rádioaktívneho žiarenia.

Čo nutne neznamená, že sú úplne bezpečné (pretože žiadna dávka radiácie nie je 100 percentne bezpečná), ale riziko, ktoré predstavujú pre živé organizmy, vrátane človeka, je zanedbateľné. Tieto hodnoty jednoznačne nespôsobujú choroby z ožiarenia alebo masový úhyn morských živočíchov.

Preto sa naďalej zameriavame na veľké po-fukušimské problémy v samotnom Japonsku. Lebo práve tu stále môžete príležitostne chytiť  ryby, ktorých kontaminácia presahuje oficiálne štandardy.

Aj keď frekvencia takéhoto kontaminovaného úlovku od roku 2011 klesla, stále sa objavuje a posiela pripomienku o prebiehajúcich rizikách a potrebe preventívneho merania morských plodov na severovýchodnom japonskom pobreží.

Ale zopakujme si: predstava, že kontaminácia z Fukušimy predstavuje riziko pre pobrežné vody a ekosystémy USA, Kanady alebo Austrálie, je vážne prehnaná.

(Sledujte, čo Greenpeace robí ohľadne fukušimskej jadrovej krízy na tomto blogu, kde každé dva týždne zverejňujeme výber noviniek z regiónu. Môžete nás aj sledovať na Twittri @nukereaction.)

Jan Beránek je vedúci medzinárodnej energetickej kampane Greenpeace International