Medzivládny panel OSN (IPCC) dnes zverejnil novú správu, podľa ktorej zmena klímy hrozí nezvratnými a nebezpečnými dôsledkami. Správa ale upozorňuje, že stále existujú možnosti obmedzenia jej účinkov.

Vítame výsledky novej správy OSN aj keď je otázne, či ďalšia správa, ktorá jasne vedecky potvrdzuje potrebu pre výraznú klimatickú akciu, donúti politikov konať. Obavy sú na mieste aj po nedávnom samite EÚ, na ktorom boli schválené veľmi nízke ciele - ako pre znižovanie emisií, tak aj pre obnoviteľné zdroje a úspory energie.

3. novembra 2014

© Greenpeace

 

Nová správa ukazuje, že snaha udržať nárast globálnej teploty atmosféry pod +2°C je nedostatočná a nutné bude zamerať sa na cieľ udržať teplotu pod +1,5°C. Ak sa nám to nepodarí, tak súčasné ekosystémy, od ktorých sme závislí, nebudú schopné prežiť. V súčasnosti je nárast globálnej priemernej teploty +0,85°C, takže musíme konať teraz.

Správa medzi výsledkami ďalej uvádza, že pravdepodobnosť vplyvu ľudí na klimatickú zmenu je 95-100%. Otepľovanie oceánov dominuje a predstavuje viac ako 90% energie akumulovanej medzi rokmi 1971 a 2020. Emisie skleníkových plynov v rokoch 2000-2010 rástli ešte rýchlejšie ako v období predtým. Zvýšenie spaľovania uhlia je jeden z kľúčových dôvodov. Koncentrácia oxidu uhličitého, metánu a oxidov dusíka je bezprecedentne najvyššia za posledných minimálne 800 000 rokov. Správa ukazuje, že emisie skleníkových plynov musia dosiahnuť nulovú úroveň do roku 2100, CO2 emisie v energetike musia byť na nule do roku 2070 a v sektore výroby elektriny do roku 2050. Viac informácií o výsledkoch IPCC štúdie sa dozviete tu.

Bez úspor energií to nepôjde

3. novembra 2014

© Greenpeace

 

Ľudstvo dnes už má technológie na to, aby dokázalo riešiť problémy klimatickej zmeny - či už na strane spotreby energií alebo na strane adaptácie na klimatické zmeny. Potvrdzujú to aj závery novej štúdie OSN. Treba sa zamerať hlavne na úspory energie a efektívne využívanie energie. Tu je potrebné, aby napríklad EÚ znížila svoju spotrebu o 40% do roku 2030 a nie iba o 27% ako nedávno schválili na samite v Bruseli. Ako príklad môžem uviesť aj samotné Slovensko – v čase nášho najväčšieho ekonomického rastu spotreba energií nerástla, ale klesala – a to až o 1 až 1,5% ročne. Medzi rokmi 2001 a 2012 klesla hrubá domáca spotreba energií na Slovensku o 14,26% a to aj bez reálnej politickej podpory pre úspory, dotačných programov alebo legislatívnych opatrení. Aj pred ekonomickou krízou naša spotreba energií klesala– medzi rokmi 2001 a 2007 to bolo v priemere o -1,23% ročne. Takže rast ekonomiky a zamestnanosti automaticky neznamená rast spotreby energií.

 

Obnoviteľné zdroje energie – lacnejšie a dostupnejšie

Ďalším riešením sú obnoviteľné zdroje energie, ktoré rastú rýchlo a stávajú sa stále lacnejšie. Veterná energia je v súčasnosti najlacnejší zdroj výroby elektriny v rastúcom počte oblastí, zatiaľ čo cena slnečnej elektriny klesla o 80% od roku 2008 a očakáva sa ďalší pokles. Medzi rokmi 2005 a 2012 veterná energia narástla 5-násobne a solárna energia 25-násobne. Obnoviteľné zdroje energie pokrývajú pätinu spotreby energií sveta a o niečo viac z produkcie elektriny. Pokiaľ bude tento trend pokračovať, alebo nebude politicky obmedzovaný, tak do roku 2030 by len veterná energia mohla pokryť pätinu spotreby elektriny sveta a slnečná energia by mohla byť do roku 2050 najvýznamnejším energetickým zdrojom sveta.

V Európe dodávajú obnoviteľné zdroje asi 14,5% spotreby energií a v posledných rokoch ich podiel výrazne stúpa. Zároveň výrazne klesá aj cena energie z týchto zdrojov, čo sa nedá povedať o fosílnych alebo jadrových zdrojoch. Na Slovensku je podiel obnoviteľných zdrojov okolo 10,5%, vo výrobe elektriny asi 21%. Vláda SR veľmi výrazne bojuje proti ďalšiemu rozvoju týchto zdrojov, čím len udržuje našu vysokú závislosť od dovozu energií zo zahraničia a brzdí veľký rozvoj zamestnanosti takmer vo všetkých regiónoch.

3. novembra 2014

© Greenpeace

 

Vieme fungovať aj bez jadrovej energie a CCS

IPCC správa medzi riešeniami, bohužiaľ, uvádza aj jadrovú energetiku a skladovanie uhlíka pod zemou (CCS). V princípe tieto technológie dokážu znížiť emisie skleníkových plynov, ale v praxi sa zdá, že to nikdy nedokážu v dostatočne veľkej miere. Jadrová energia dodáva v súčasnosti iba 10,8% elektriny sveta a tento podiel klesá. Reaktory na celom svete starnú a jadrový priemysel bude mať veľký problém nahradiť dosluhujúce reaktory novými, nieto ešte zvyšovať podiel jadra v spotrebe elektriny sveta. Výstavba nových reaktorov je stále drahšia a skrýva v sebe viaceré skryté náklady. Ich výstavba trvá dlho a my stále nemáme riešenie problému rádioaktívnych odpadov. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj príklad zo Slovenska – dostavba JE Mochovce 3, 4.

Tak či tak, podľa správy IPCC nebude mať vynechanie jadrovej energie zo zoznamu riešení veľký vplyv na náklady redukcie emisií.

Aj skladovanie uhlíka známe ako CCS sa ukazuje ako príliš drahá cesta a doposiaľ neprinieslo veľa výsledkov. V skutočnosti je CCS také drahé na inštaláciu, spotrebu energií a vody, že technológia jednoducho nedáva žiadny ekonomický zmysel.

 

Uhlie je verejný nepriateľ číslo 1

3. novembra 2014

© Greenpeace

 

Uhlie je najšpinavší fosílny zdroj, ktorý produkuje asi 73% emisií z výroby elektriny. Spotreba uhlia navyše rapídne stúpla medzi rokmi 2000 a 2010, hlavne v Ázii.

Ak chceme riešiť problémy klimatickej zmeny, tak je bezpodmienečne nutné zbaviť sa uhlia, čo najrýchlejšie to bude možné. Dobrou správou je, že aktuálne je uhlie na ústupe. Tento ústup je nutný aj zo zdravotných dôvodov – podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie zomrie ročne predčasne kvôli znečisteniu z uhlia 1 milión ľudí. Na základe správy Štutgardskej univerzity, ktorú v júni 2013 vypracovala pre Greenpeace, zomrie ročne na Slovensku predčasne kvôli uhliu 552 ľudí.

Významné zmeny v tejto oblasti sa v súčasnosti dejú v Číne a v USA. Čínsky uhoľný boom sa konečne dostáva na svoj koniec a v USA klesla spotreba uhlia o 21% od roku 2007.

 

Potrebujeme konať teraz, inak budú riešenia príliš drahé

Vedci zistili, že udržanie klimatickej zmeny na akceptovateľnej úrovni nás bude stáť menej ako nečinnosť. Ekonomika bude stále rásť, aj keď môže dôjsť k malému spomaleniu rastu. Podľa IPCC je očakávaný pokles v raste spotreby len okolo 0,06% a toto číslo nezohľadňuje ďalšie benefity klimatickej akcie. Ak sa zbavíme fosílnych zdrojov, tak len peniaze, ktoré ušetríme na zdravotnej starostlivosti, sami zaplatia náklady ambicióznejšej klimatickej akcie.

 

V každom prípade, ak nebudeme robiť nič, náklady budú nezmerateľné.

 

Pavol Široký

koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenepace Slovensko

 

Viac informácií:

http://bit.ly/1nT15IZ

http://bit.ly/1y9RQoq