Napriek finančnej a časovej náročnosti sa stále viac nadšencov púšťa do výroby bio vín. Nevidia v nej len spôsob ako ísť s narastajúcim trendom bio potravín, ale predovšetkým filozofiu návratu k harmonickej prírode a k zdravším produktom vyrábaným tradičným spôsobom. Od pestovania hrozna cez ošetrovanie viniča až po samotné spracovanie, to všetko sa odrazí na kvalite výsledného produktu.

Jedným z takýchto ekologických vinárstiev je aj vinárstvo Domin&Kušický, ktoré funguje už 15 rokov. V súčasnosti hospodária na štyridsiatich hektároch pôdy vo Veľkom Krtíši a blízkom okolí.

Je jedenásť hodín a pred prvým registrovaným bio vinohradom na Slovensku sa stretáva skupinka ľudí. Vrámci kampane Greenpeace Slovensko Jedlo pre život, ktorej cieľom je ekologizácia poľnohospodárstva a zdravé potraviny, sa päť malých vinárov z Bratislavy a Svätého Jura zúčastnilo exkurzie v tomto ekologickom podniku. Úsmevom nás víta dlhoročný vinár Róbert Kušický, ktorý nás ihneď zavedie priamo do viníc. Vinári si nielen navzájom vymieňajú skúsenosti, ale sa aj učia praktiky ekologického pestovania.

„Uvedomujeme si, že naplniť tento cieľ sa nám nepodarí iba obmedzením nebezpečných pesticídov. Bez tých, ktorí pre nás denne pracujú, aby nám zabezpečili potravu ohľaduplne k životnému prostrediu, by bolo naše snaženie iba veľmi teoretické a bez riešení. Farmári, ktorí obmedzujú chemické postupy a nahradzujú ich ekologickými, si podľa nás zaslúžia obdiv a podporu. Aj preto sme navrhli projekt „Spolu porastieme“, prostredníctvom ktorého chceme spájať farmárov a uľahčiť im výmenu informácií, či už o ekologických praktikách, možnostiach financovania alebo propagáciu ich výrobkov smerom k spotrebiteľom. Preto sme zorganizovali aj túto exkurziu a v pracovných skupinách budeme pokračovať aj ďalej,“ hovorí koordinátorka kampane Katarína Nikodemová, Greenpeace Slovensko.

Ochrana viniča má prírodný pôvod

Ekologické vinohradníctvo je pestovanie hrozna v prirodzene čistom prostredí, ošetrované mechanicky, len povolenými biologickými ochrannými prostriedkami. „Je to pestovanie bez pridania akýchkoľvek umelých molekúl do pôdy. Živiny sa dopĺňajú  len organickou formou, tak ako to bolo v minulosti, maštaľný hnoj, zelené hnojenie a podobne. Bez herbicídov, čiže bez chemickej likvidácie tráv a burín. Nepoužívame systémové prípravky na ošetrovanie viniča, jedine kontaktnú formu. Zakázané sú všetky pesticídy, “ objasňuje Róbert Kušický. 

Aj so samotnou výrobou vína sa spoliehajú na prírodu. Prirodzeným spôsobom nechávajú sedimentovať z vína veci von, ktoré tam nemajú byť a nikdy umelo nezastavujú priebeh kvasenia. Od začiatku procesu až po konečný produkt- biovíno - uplynie rok, pri červených vínach dva či tri.

Z postrekov sú povolené sírnaté a meďnaté prípravky v obmedzenom množstve. Vinárstvo pracuje s maximálne polovičnými dávkami. Pri ochrane viniča siahajú čoraz častejšie aj po iných biologických ochranách s cieľom dopestovať zdravé hrozno. Podľa Róberta Kušického už teraz nahrádzajú síru aj meď prípravkami z pomarančových šúp alebo výluhom z morských rias. 

Ďalším prírodným prostriedkom je nasadenie Mikulovského dravého roztoča, ktorý likviduje živých škodcov objavujúcich sa hlavne na jar. Koncom júla aplikujú na vinič hubu, ktorá zabraňuje vzniku plesní a hniloby. Medziradia vysievajú špeciálnou zmesou tráv a motýľokvetých rastlín. Róbert Kušický pokračuje: „Sú medzi nimi také, ktoré na svojom koreňovom systéme majú baktérie, čo premieňajú atmosférický dusík na pôdny. Dusík je najviac spotrebovávaný mikroprvok z pôdy, čiže aj takouto prírodnou formou ho vraciame naspäť do pôdy.“  Zatrávnenie vinohradu má predovšetkým pôdoochranársku a protieróznu funkciu. 

Zdravšie, ale náročnejšie

Pri ekologickom spôsobe pestovania je úroda závislá od prírodných podmienok. Vinohradník musí sledovať počasie, naučiť sa žiť v súlade s prírodou. Pestovateľ je obmedzený v používaní chemických prípravkov a musí ich nahrádzať. „Oveľa viac je náročná robota na zemné práce. Tým, že trávy sa nedajú likvidovať chemicky, len mechanicky. Alfou a omegou sú zelené práce. Najmä od júna do augusta je potrebné veľmi veľa ľudskej práce. Tam nič nerobíme mechanicky,“ hovorí Róbert Kušický. 

Dobrý príklad ako inšpirácia

Vrámci výmeny informácií sa vinári dozvedeli ako nasadiť dravý roztok, ale taktiež, že listy na viniči poskytujú strapcom tieň a zlepšuje sa cukornatosť hrozna. Vďaka používaniu ekologických postrekov mali možnosť aj hrozno ochutnať priamo z viniča.

Vinár Michal Bažalík našiel inšpiráciu hlavne v dĺžke zretia vína. Pri výrobe vín chce počkať dlhší čas, aby sa vyzretejšie mohli dostať k spotrebiteľovi.

„Určite na jar nasadíme tie dravé roztoče. Tým pádom môžeme vynechať prvý jarný postrek, ktorý slúži proti prezimujúcim škodcom. V priebehu dvoch, troch rokov by sme chceli prejsť na bio produkciu,“ hovorí vinár Ján Drobný, ktorý vo vinohradoch vyrastal, ale samostatne sa vinohradníctvu venuje prvý rok. 

Výhody prevyšujú riziká

Napriek ekonomickej náročnosti, hlavnou motiváciou je čistý, zdravotne nezávadný produkt, nezaťažený chemickými rezíduami, ktorý má svoj charakter. To môže vinár dosiahnuť iba vtedy, ak do vína nepridáva žiadne umelé aditíva, ktoré menia vôňu, farbu, chuť, ale všetko ponechá na čistotu z prírody. Ďalším prínosom je, že vďaka ekologickému pestovaniu si možno zachovať zdravú pôdu a životné prostredie ako také.

Najväčším rizikom je to, aký bude daný rok. „Pokiaľ je horšie počasie, nedá sa to dohnať chemickými prípravkami. Jednoducho to buď vyjde alebo nevyjde,“ hovorí Ján Tausberik, ktorý sa vinohradníctvu venuje už 35 rokov. Jedinú nevýhodu vidia vinári v tom, že pri ekologickom pestovaní je potrebné veľmi veľa ľudskej práce a je ťažké zohnať spoľahlivých pracovníkov.

Róbert Kušický aj napriek tomu povzbudzuje vinárov, aby sa do systému ekologického vinohradníctva dali a vyskúšali si to na vlastnej koži.

„Najideálnejšie by bolo, keby sme hrozno striekali čisto prírodnými prípravkami, absolútne bez kontaktnej chémie. Už teraz sa o to snažíme. Naďalej chceme vyrábať produkty, ktoré sú zdravé a ľuďom budú robiť radosť,“ uzatvára.

Adriána Henčeková

dobrovoľníčka Greenpeace Slovensko