Vyhýbajú sa postrekom, recyklujú a kompostujú všetko, čo sa im urodí v záhrade. Ľudia, ktorí sa venujú ekologickému poľnohospodárstvu, tvrdia, nie je to žiadne panské huncútstvo. Výroba potravín,  ktorá vylučuje vstup chemického priemyslu, má svoj význam, najmä pokiaľ ide o investíciu do budúcnosti. 

Keď sa Zuzana Pastorková presťahovala do domu po starej mame, dostala sa jej rodina do menšieho sporu. V záhrade usadlosti stáli niekoľko desiatok rokov staré ovocné stromy, zvyknuté na intenzívne postreky. Zuzana si pred sťahovaním dala podmienku: Ak chcete, aby som v dome bývala, žiadna chémia. Rodina nakoniec súhlasila a začalo sa veľké pozorovanie.

“V záhrade máme hrušku. Keďže žijeme pri Váhu, kde je vysoká vlhkosť vzduchu, v záhrade sa veľmi rozšírili vošky. Hrušku napadli tam, kde sme ju podstrihli. Po dvoch týždňoch prišla veľká invázia lienok, neskôr spevavce, dokonca si vtáctvo strom zodelilo na viacero úrovní a videli ste ich s plnými zobákmi plnými vošiek. Príroda potrebuje čas. Pomoc zvonku príde,” delí sa o skúsenosti mladá ekologická farmárka.

3. októbra 2016

Ekologická farmárka Zuzana Pastorková

Zuzana Pastorková sa ekologickému pestovaniu venuje od roku 2011. Vyštudovaná kultúrna antropologička by sa dnes možno venovala výskumu v Guatemale, keby ju raz skúsenosť so “španielskou rajčinou z hypermarketu” nepostavila pred otázku: Ako je to vlastne s ozajstnou chuťou potravín? Neskorší návrat na Slovensko znamenal, že si prenajala záhradu v Dlhej nad Váhom, v ktorej pôvodný majiteľ kedysi pestoval ruže a kvety pre blízke okolie, a pustila sa do vlastného experimentovania. Založila si permakultúrnu záhradu, v ktorej sa spolieha výlučne na prirodzené vzťahy v prírode.

Záhrada má byť pestrá 

“Základom je biodiverzita,” vysvetľuje Zuzana, “Kto má v záhrade len zemiaky, cibuľu a šalát, je jasné, že sa mu slizniak (druh slimáka, pozn.) pustí do šalátu a má po úrode.” V jej záhrade si navzájom pomáhajú rastliny a živočíchy. Fazuľa patrí k repe a cibuli, cibuľoviny pomáhajú aj jahodám. Hlavne v priestore nenechať prázdne miesto. Keď na prádzne miesto zasejete nechtík, nemusíte bojovať s burinou. Nechtík uschne, padle, sám sa zamulčuje, neskôr vyraší. A takto donekončna.

3. októbra 2016

Záhrada má byť pestrá, tvrdí ekologická farmárka Zuzana Pastorková.

 

“Prázdne miesto nenechávam ani pod stromami. Aj v prírode vidíte, že pod nimi rastú rôzne rastliny. Ja okolo nich sadím estragón, chren, cibuľoviny. Dobré sú hmyzie domčeky v podobe starých pníkov. Ľudia sa snažia mať záhradu tip-top, všade samý trávniček, no vtáky a hmyz sa potom nemajú, kam schovať. Mať v záhrade biodiverzitu znamená mať v nej rovnováhu,” hovorí ekofarmárka.

Napríklad pri téme škodliví slizniaci sa zeleninári vedia dostať ku kačiciam - indickým bežcom. Pripomínajú však, že ich neradno vypustiť do záhrady len tak, inak narobia viac škody, ako úžitku. Podľa Zuzany sú indickí bežci veľmi inteligentné a spoločenské zvieratá - keď vyrastajú s ľuďmi, neopúšťajú ich a nebehajú si, kde sa im zachce. “Podľa mňa vedia byť dobrou prevenciou na konci a pred začiatkom sezóny. Vyzbierajú vajíčka škodcov. Podobne ako “slepačí traktor” - pustiť sliepky do záhrady, nechať ich prevŕtať ju a až potom vysievať.”

3. októbra 2016

© Richard Lutzbauer / Greenpeace

Záhrada, ktorá rotuje 

Dnes si po rady, čo všetko v záhrade funguje aj bez pesticídov, chodia k Zuzane rôzni záujemcovia. Či už sú to skúsení poľnohospodári, alebo rodiny, ktoré sa rozhodli, že si časť potravín budú pestovať samy, a čo viac - skúsia model bez chémie. “Mám pocit, že to ľudí ťahá späť k prírode. Pochodil som kus sveta, mám školy, ale nakoniec ma to tak, či onak dostalo k pôde. Tam mi je najlepšie. Keď prídem z mesta, všetko nechám v aute a hodiny sa viem vŕtať v zemi,” hovorí Ľubomír Jasenovec, ktorý si svoju záhradu založil neďaleko Nitry. 

3. októbra 2016

U ekologickej farmárky Zuzany Pastorkovej.

3. októbra 2016

K ekologickej farmárke Zuzane Pastorkovej chodia po radu ľudia, ktorí chcú začať pestovať bez postrekov.

Aj vyštudovaný analytik v oblasti elektrotechnológií sa spolieha na prírodu. Tvrdí však, že toto spoliehanie sa vyžaduje čas. “Niektoré rastliny sa spamätajú za dva týždne. Keď sa bez postreku ukážu škodcovia, napríklad vošky, prídu lienky a vyčistia to. Videl som to najmä vtedy, keď som nemal čas ísť do záhrady. Sú ale rastliny, ktoré potrebujú dva-tri roky. No ľudia nemajú trpezlivosť čakať,” myslí si. 

Aj preto je Zuzanino hospodárstvo pri Váhu postavené na tzv. rotačnom systéme, založenom na princípe samoregenerujúcej sa záhrady. Jeho základom je dostať istý druh rastliny po niekoľkých rokoch na to isté miesto a prestriedať vedľa seba plodiny, ktoré sú náročné na dusík, a ktoré naopak do pôdy dusík dodávajú. Rotácia tu však nepanuje len v riadkoch lánov. V záhrade sa recykluje všetko: úplnou samozrejmosťou je kompostovanie “odpadu” v podobe konárikov, suchej trávy, opadaných plodov, pilín, a zachytávanie dažďovej vody na zavlahovanie. Šúpolie z kukurice poslúži na striešky, ktoré na jar ochránia rastliny pred mrazmi. V Zuzaninej záhrade sa zúžitkuje dokonca aj hlina, ktorú na povrch vyhrabe krtko.

Bio ako panské huncútstvo? 

Získať presné štatistiky, ktoré hovoria, koľkí ľudia na Slovensku pestujú plodiny v ekologickom režime je ťažké zohnať. Mnohí biopestovatelia totiž nie sú oficiálne zaregistrovaní. Klaudia Medalová z Centra environmentálnych aktivít hovorí, že sa počet ekofarmárov u nás zastavil na čísle približne 400. Pre porovnanie, v Česku je ich zaregistrovaných vyše 4000. 

“V Česku mali šťastie v tom, že ľudia, ktorí pracovali v ekologickom zväze, sa buď zamestnali na ministerstve, alebo sa im podarilo vyjednať si lepšie podmienky. Na Slovensku od 1998, keď bol prijatý  Zákon o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín, v žiadnej vláde nebol človek, ktorý by sa venoval téme rozvoja ekologického poľnohospodárstva. Zdá sa mi, že Česi sú v tomto smere predsa len odvážnejší a inovatívnejší. Navyše, nám sa nedarí dostať cez myslenie. U nás je bio vnímané ako luxus, ako nejaké panské huncútstvo a dostáva tým negatívne nálepky,” vysvetľuje. 

3. októbra 2016

Ekologicky dopestované potraviny

Podľa nej vznikla myšlienka ekopoľnohospodárstva ako prínos investície do budúcnosti v ochrane životného prostredia. “Nikto predsa netvrdí: Bio za každú cenu, bio z Číny alebo z Holandska,” pripomína s tým, že v prípade ekologického pohľadu na potraviny má svoj význam lokálnosť. Ten si dnes v Európe uvedomujú najmä Dáni. Podľa organizácie Økologiplan Danmark sú dnes tamojší spotrebitelia najväčšmi proorganickí. Zhruba 8 percent zo všetkých potravín, ktoré sa v Dánsku predávajú, je vypestovaných v ekologickom poľnohospodárstve. Minulý rok si dánska vláda dokonca stanovila ambíciózny plán - do roku 2020 zdvojnásobiť priestor, v ktorom sa potraviny pestujú ekologicky. Najsmelšie plány má v tomto ohľade Bhután. Ten sa chce do roku 2020 nielenže stať krajinou, ktorá má nulovú emisiu sklenníkových plynov, ale aj krajinou, ktorá úplne prejde na ekologické poľnohospodárstvo a ktorá bude od roku 2030 vyrábať nulový odpad. 

“Dôvod, pre ktorý by som nepoužila pesticíd, je pre mňa jasný - pesticíd nezničí len škodcu, zničí aj ostatný život. Prakticky vydenzifikuje pôdu od mikroorganizmov, húb a rastlín, o ktorých ľudia ani poriadne netušia, že sú v pôde. Ba čo viac, netušia ani to, že tieto organizmy majú medzi sebou vzťahy,” hovorí Zuzana Pastorková. Téma pôdnej mykorízy nie je novinka. Často o nej počuť najmä od lesných ochranárov, ktorí upozorňujú na to, že les sa vie pomocou spletitej siete mikroorganizmov “dohovoriť” napríklad na obranných procesoch pred lykožrútom. Prečo by to teda nemohlo fungovať aj v malom - v záhradke za domom? 

Stanislava Harkotová

reportérka 

 

Článok vznikol v spolupráci s organizáciou Greenpeace Slovensko v rámci kampane za ekologizáciu poľnohospodárstva. Workshop pre farmárov u Zuzany Pastorkovej bol jedným z podujatí, ktoré Greenpeace organizuje v spolupráci s farmármi. Cieľom je prepojiť ekologických farmárov s tými, ktorí sa chcú o ekológii dozvedieť viac a uvádzať tieto poznatky do praxe na svojich farmách a statkoch.