Pred časom podpísal prezident SR Andrej Kiska návrh nového zákona, ktorý obmedzí používanie určitých nebezpečných látok v elektronických zariadeniach (EEZ).

Patria medzi ne zariadenia ako napríklad domáce spotrebiče (chladničky, umývačky riadu, sporáky, mikrovlnky, vysávače, žehličky, kávovary, sušiče na vlasy, a pod.), IT a telekomunikačné zariadenia, spotrebná elektronika, osvetľovacie zariadenia, elektrické a elektronické náradie, atď.

Novinkou, ktorú prináša, je obmedzenie prítomnosti ďalších štyroch nebezpečných látok (bis(2-etylhexyl)-ftalát, benzyl-butyl-ftalát, dibutyl-ftalát, diizobutyl-ftalát), čím zabezpečí prenos európskych štandardov[1] do nášho právneho systému. Ide o látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy (SVHC)[2], pretože môžu mať počas postupov nakladania s odpadom z EEZ negatívny vplyv na recykláciu, ako aj na ľudské zdravie a životné prostredie.

Uvedené látky patria do skupiny ftalátov. Ftaláty (estery kyseliny ftalovej) sú organické zlúčeniny, ktoré majú za úlohu zmäkčovať plasty. Rovnako spôsobujú, že plasty sú pevné, priehľadné alebo odolné. Okrem plastov, ftaláty nájdeme aj v kozmetike, adhezívach[3], farbách a pesticídoch. Ide o skupinu približne 40 látok s rôznymi chemickými a toxikologickými vlastnosťami. Tieto látky sa do okolitého prostredia dostávajú počas celého životného cyklu výrobku, teda pri ich výrobe, používaní a likvidácii. Problém je v tom, že nie sú v materiáloch pevne viazané a voľne unikajú do okolitého prostredia.

Bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP) je najbežnejšie zmäkčovadlo PVC. Táto látka vo veľkej miere zaťažuje životné prostredie. Poškodzuje hormonálny systém, ľudský plod, ohrozuje rozmnožovanie. Koluje v potravinovom reťazci a hromadí sa v telách organizmov, pretože má schopnosť viazať sa na tukové tkanivá. Patrí do skupiny podozrivých karcinogénov pre ľudí (sk. 2b podľa IARC[4]). Najnebezpečnejšou cestou do organizmu je požitie. Jej použitie je zakázané v kozmetických prípravkoch, hračkách a detskom tovare. Pri spracovaní odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa uvoľňuje predovšetkým do ovzdušia. V prostredí sa viaže na organické látky. Často je viazaná v pôde alebo v sedimentoch. V atmosfére sa rozkladá vplyvom slnečného žiarenia. Navyše, táto látka sa uvoľňuje zo skládok odpadov, spaľovní a nekontrolovaných zariadení na spracovanie EEZ. Odpad s koncentráciou 0,5 % DEPH sa považuje už za nebezpečný.

Látky benzyl-butyl-ftalát (BBP) a dibutyl-ftalát (DBP) poškodzujú reprodukčný systém. BBP má negatívny vplyv na hormonálnu sústavu a je toxický pre vodné organizmy. Patrí medzi najviac používané ftaláty v chemickom priemysle. Ide o zmäkčovadlo predovšetkým pre PVC a iné polyméry. Podlieha autorizácii REACH[5] a je zakázaný v hračkách a kozmetických produktoch. DBP sa používa v chemickom priemysle predovšetkým ako zmäkčovadlo v lakoch, elastoméroch, výbušninách. V plynnej fáze sa pozvoľne rozkladá a dostáva sa späť na zemský povrch. V pôde je obmedzene pohyblivý, spätne sa vyparuje do ovzdušia a rozkladá sa. Vo vode sa viaže na pevné častice, sedimentuje, podlieha rozkladu. Do organizmu sa dostáva vdychovaním, požitím a kontaktom s pokožkou. Na európskom trhu je silno regulovaný v rámci Nariadenia REACH. Jeho koncentrácie sú obmedzené alebo zakázané v hračkách, detských výrobkoch, produktoch, ktoré prichádzajú do priameho styku s potravinami, a v kozmetike. Pri spracovávaní EEZ sa tieto látky uvoľňujú predovšetkým do ovzdušia.

V prípade látky diizobutyl-ftalát (DIBP), ktorá poškodzuje reprodukčný systém, je situácia trochu iná. DIBP sa v súčasnosti v tradičných elektronických a elektrických zariadeniach nepoužíva. Má však podobné vlastnosti ako DBP a môže sa používať ako jej náhrada- Z tohto dôvodu sa zavádza jej obmedzenie.

V súvislosti s množstvom týchto látok v EEZ, zákon definuje maximálnu prípustnú hodnotu koncentrácie na látku. Tá predstavuje 0,1 hmotnostných percent na homogénny materiál.

Novela zákona by teda mala prispieť k ochrane zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj k pre životné prostredie šetrnejšiemu zhodnocovaniu a zneškodňovaniu odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Dnes k týmto štyrom látkam už existujú alternatívy. Dajú sa použiť vo väčšine EEZ a sú menej škodlivé. Navyše, zákaz týchto látok by nemal spôsobiť významné dodatočné náklady. A keďže celosvetovým cieľom je dosiahnuť používanie takých zmäkčovadiel, ktoré ftaláty neobsahujú, toto obmedzenie viac než vítame. Z tejto novinky sa budeme môcť tešiť od júla 2019.

 

Ivana Kohutková

 

Zdroje:

  1. LP/2016/399 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  2. http://arnika.org/chemicke-latky
  3. DELEGOVANÁ SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2015/863 z 31. marca 2015, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ, pokiaľ ide o zoznam obmedzovaných látok
  4. SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach
  5. Pilka T., Kolena B., Petrovičová I., 2012. Antropogénny vplyv ftalátov na ľudské zdravie. Slov. Antropol., 15(1): 45-52.
  6. bis(2-etylhexyl)-ftalát: https://echa.europa.eu/sk/substance-information/-/substanceinfo/100.003.829
  7. benzyl-butyl-ftalát: https://echa.europa.eu/substance-information/-/substanceinfo/100.001.475
  8. dibutyl-ftalát: https://echa.europa.eu/substance-information/-/substanceinfo/100.001.416
  9. diizobutyl-ftalát: https://echa.europa.eu/substance-information/-/substanceinfo/100.001.412
  10. Dôvodová správa: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-201819?prefixFile=m_


[1] smernica Komisie dopĺňa a rozširuje prílohu II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach

smernice Komisie (EÚ) 2015/863 z 31. marca 2015, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ, pokiaľ ide o zoznam obmedzovaných látok do slovenskej legislatívy (ďalej len „delegovaná smernica Komisie“)

[2] http://www.ekotox.sk/reach-mainmenu-242/autorizacia/latkysvhcmain

[3] látka zvyšujúca priľnavosť

[4] http://www.safearticles.eu/index.php/slovak_iso/chemicke-latky-vo-vyrobkoch-/karcinogeny

[5] https://echa.europa.eu/sk/regulations/reach