To, čo nikto nepovažoval vôbec za možné, sa stalo realitou. Japonsko, krajina s jednou z najsilnejších ekonomík sveta, s obrovským rozvinutým priemyslom a technologickou vyspelosťou, je od soboty úplne bezjadrové po tom, čo spoločnosť Hokkaido electric power odstavila aj posledný, 54. reaktor v krajine z dôvodu nutnej údržby.

Veľmi dôležitým míľnikom pre vývoj svetovej energetiky je okrem potvrdenia, že aj Japonsko dokáže fungovať bez jadra, výsledok francúzskych volieb. Jadrová veľmoc, kde až 75 % elektriny pochádza z jadrových reaktorov, tiež začína svoje energetické smerovanie prehodnocovať. Jadrová energetika sa stala témou francúzskych prezidentských volieb a práve kandidát, ktorý podporuje zníženie produkcie atómovej energie na 50 % do roku 2025 vyhral. Koniec-koncov, negatívne vnímanie jadra dokázal aj prieskum verejnej mienky z júna minulého roku (67 % Francúzov je proti jadrovej energii). 

A čo sa deje na Slovensku? O japonskom bezjadrovom stave sa nehovorí ako o úspechu a možnej bezpečnejšej budúcnosti, ale len ako o katastrofe, ktorá sa určite stane, lebo veď bez jadra to určite nepôjde. Nová vláda síce pripúšťa, že jadrová energia je veľmi nákladná, ale aj napriek nedostatku peňazí mieni ešte zvýšiť tlak na výstavbu nového jadrového zdroja (správy STV, 6. 5. 2012, od 17:45 minúty).

Alarmujúcou informáciou je, že podľa Programového vyhlásenia vlády sa Slovensko bude zameriavať na proexportnú energetickú politiku, čo považujem za extrémne nebezpečné. Jednak z toho dôvodu, že teraz nikto nevie povedať, či v roku 2025 budeme mať vôbec tú našu jadrovú elektrinu komu predať, ale hlavne z dôvodu znášania všetkých negatívnych aspektov výroby elektriny v prospech zahraničných odberateľov.

Taktiež som zvedavá, kde sa nájde 6 miliárd eur na výstavbu novej jadrovej elektrárne, z ktorej elektrina bude o 13 rokov možno nepredateľná a nepotrebná, ak snahu Rakúska o zákaze vykupovania jadrovej elektriny budú nasledovať aj ďalšie protijadrové európske štáty.