Minulý týždeň nakoniec došlo k niečomu, čo bolo nezvratné. Spoločnosť zodpovedná za jadrovú haváriu vo Fukušime, Tokyo Electric Power Company, alebo TEPCO, bola zoštátnená. Japonský minister obchodu a priemyslu Yukio Edano oznámil de facto štátne prevzatie spoločnosti s ďalšou injekciou 12.5 miliárd dolárov, čím celkový štátny kapitál v TEPCO stúpol na 33.2 miliárd dolárov. Edano povedal: „Bez štátnych dotácií, (TEPCO) nemôže zabezpečiť stabilné dodávky elektriny a niesť náklady spojené s kompenzáciou a odstávkou elektrárne.“

Havarované bkloky elektrárne Fukušima Dajiči. Copyright: Tepco
Celkové priame náklady TEPCO na katastrofu elektrárne Fukušima Daiichi, vrátane kompenzácie a odstraňovania znečistenia sa odhadujú na vyše 100 miliárd dolárov. Mnohí obyvatelia Japonska denno-denne zisťujú, že škody sú podstatne väčšie, pretože množstvo ich sťažností a strát zostáva neodškodnených a veľká časť ich utrpenia ostáva nepovšimnutá.

Zoštátnenie spoločnosti TEPCO spolu s právnym postupom nazývaným „presmerovanie zodpovednosti“, pri ktorom všetka zodpovednosť súvisiaca s jadrovou haváriou vo Fukušime musí byť presmerovaná na TEPCO, znamená, že najväčšiu časť účtu pokryjú japonskí platcovia daní a účtov.

Aspektom vyvolávajúcim pohoršenie je v tomto príbehu skutočnosť, že v nedávnej prezentácii spoločnosti General Electric (GE) o jej „úspechoch“ za posledných 50 rokov nepadlo ani slovo o fukušimskej katastrofe a nič, čo by sa aspoň približovalo ospravedlneniu. Havária vo Fukušime ale bola ovplyvnená známymi problémami súvisiacimi s modelom Mark 1 vytvoreným spoločnosťou GE a použitým vo všetkých štyroch problémových reaktoroch. GE bola navyše zapojená do údržby počas štyroch desaťročí prevádzky elektrárne a v čase nehody ich mala v oblasti 44.

GE, ktorá je spolu so svojimi korporátnymi partnermi z Hitachi zodpovedná za výstavbu reaktora 4 elektrárne Fukušima Daiichi a Toshiba, ktorá zhotovila reaktor č. 3, ako aj Ebasco, Kajima, Areva a mnoho ďalších prevažne mlčia o svojom podiele.

Premiér nariadil ventiláciu

Deň po havárii musel premiér Naoto Kan nariadiť vypúšťanie pary. Bez ventilácie ochranného obalu reaktora mohlo dôjsť k zvýšeniu tlaku, čo je problém, ktorý bol identifikovaný pred 30-timi rokmi viacerými informátormi z GE. Nebolo ľahké tento rozkaz vydať. Pracovníkom hrozilo riziko potenciálne smrteľných dávok radiácie a evakuácia okolia Fukušimy ešte ani nezačala. Vypúšťanie pary mohlo vystaviť tisícky ľudí radiácii, alternatíva explodovaného reaktora by ale spôsobila ešte väčší rozruch. TEPCO, GE, Hitachi a Toshiba vedeli, že sa to môže stať. Ani jeden z nich nikdy nepožadoval odstavenie reaktorov. Tým, že zatvárali oči pred svojim chybným produktom šírili dojem, že sú ľudia v bezpečí.

Riziká sa prenášajú na spoločnosť, zisky sa privatizujú

TEPCO sa líši od Černobyľu, kde reaktor vlastnil a prevádzkoval štát. Reaktory Mark 1 pre Fukušimu Daiichi skonštruovali súkromne firmy a GE, Hitachi, Toshiba a ďalšie spoločnosti postavením a prevádzkovaním jadrovej elektrárne prišli k obrovským ziskom. Ak by išlo o auto, tieto spoločnosti by stiahli z prevádzky všetky svoje jadrové reaktory a odškodnili náklady a straty, ktoré zákazníci utrpeli.

Tu ale nejde o auto. Ide o jadrový priemysel a tieto spoločnosti idú ďalej, ako keby sa im nič nestalo. Sú zachránené bankrotom a zoštátnením spoločnosti TEPCO, a zároveň sú zachránené jedinečným režimom zodpovednosti sprevádzajúcim jadrový priemysel, v ktorom sú zisky privatizované, ale zodpovednosť za haváriu sa prenáša na spoločnosť.

Je jasné, prečo nevidíme GE, Hitachi a Toshibu vkladať stovky miliónov do fondu kompenzácie za Fukušimu. Ak by tak urobili, priznali by si určitú vinu a otvorili by priestor pre rôzne žiadosti o kompenzáciu smerované na nich. Ceny ich podielov by rapídne klesli a prinútili ich prehodnotiť svoju účasť v jadrovom sektore. A kto by niečo také chcel?

Ja áno.

Myslím, že to čo sledujeme je úplná hanba a pobúrenie. V iných oblastiach Hitachi a GE skúšajú presvedčiť vládu Litvy, aby poskytla takmer 9 miliárd dolárov na nový jadrový reaktor a prijala režim zodpovednosti s hranicou 160 miliónov dolárov. Toshiba, so svojou dcérskou skupinou Westinghouse presviedča českú spoločnosť ČEZ, aby od nej kúpila dva reaktory s hranicou zodpovednosti 450 miliónov dolárov v Českej republike. Hitachi takisto aktívne lobuje v Turecku za hranicu 24 miliónov dolárov a vo Vietname za hranicu 230 miliónov dolárov, aby si kúpili jeden z ich reaktorov.

Zároveň počúvam o ľuďoch, ktorí bojujú o prežitie po tom, ako ušli z regiónu Fukušimy, o samovraždách, pretože ich ťažkosti sú priveľké na to, aby ich zvládli, o rodinách rozdelených preto, lebo sa neodvážia nechať svoje deti vyrastať v kontaminovaných oblastiach, hoci otcova práca je stále tu a o spoločnostiach, ktoré krachujú, lebo ich suroviny sa zrazu sťahujú z trhu kvôli kontaminácii.

Po prvé, všetky obete potrebujú dosiahnuť odškodnenie, ktoré si zaslúžia. Zoštátnenie TEPCO je krokom, ktorý by mohol zlepšiť situáciu. To by ale nemalo znamenať, že tí, ktorí ťažili z rizika, ktoré Fukušima Daiichi jednoznačne predstavovala a tí, ktorí ťažia zo všetkých ďalších neodhalených rizík spojených s jadrovou energiou vo zvyšku sveta, by mali ujsť zodpovednosti. Pripustením svojej zodpovednosti pomocou starej dobrej hotovosti by mohlo pomôcť predísť tomu, aby sa podobná katastrofa zopakovala.

Jan Haverkamp je expertom Greenpeace na jadrovú energiu v oblasti energetiky v strednej a východnej Európe.