Ako jadrová kampanierka som videla jadrový priemysel utekať od spôsobených problémov, ignorujúc ľudské utrpenie, veľakrát.

Ale až hrozné následky takej nukleárnej tragédie na ľudí, akou je Fukušima, ukazujú tie pravé trhliny celého systému.

Takmer dva roky po havárii sú životy stoviek tisícov ľudí v Japonsku stále narušené. Po havárii sa ich životy obrátili dole hlavou. Kvôli radiácii museli opustiť svoje domovy, stratili zamestnanie, rodiny boli rozdelené a komunity zničené.

Nie je možné dať ľuďom spravodlivú kompenzáciu. Mnoho z nich sa stále nemôže vrátiť domov alebo si vytvoriť svoj domov inde. Predstavte si, že žijete v takom zabudnutí medzi minulosťou a budúcnosťou.

Ako je možné, že sa niečo také deje?

Na vine je nespravodlivý systém, ktorý chráni jadrový priemysel pred platením za svoje pochybenia. Ten systém sa volá zodpovednosť za jadrové škody. Je to ako žart.

Donútiť priemysel platiť

Rizikový priemysel, akým je aj jadrový, by mal platiť za škody, ktoré spôsobí, rovnako, ako ropné spoločnosti musia platiť za ropné škvrny. Ale jadrový priemysel je chránený. Vlády to dovolili, aby pomohli jadrovému priemyslu už pred desaťročiami. A nikdy nenapravili problémy, ktoré táto ochrana spôsobila.

Greenpeace odhaľuje chyby nespravodlivého systému v novom reporte: Fukushima Fallout: Nuclear business makes people pay and suffer.

Objednali sme si troch expertov, aby sa pozreli na pokračujúce fukušimské nešťastie v súvislosti so spôsobmi jadrového biznisu na celom svete, ktoré viedli k uniknutiu jadrového priemyslu z háčiku, kým musela verejnosť zaplatiť väčšinu nákladov za jadrovú haváriu.

Keď sa stane nehoda, systém nepožaduje od prevádzkovateľa jadrového zariadenia zaplatiť viac ako malú čiastku reálnych nákladov. Aj v Japonsku, kde mal prevádzkovateľ zaplatiť celú sumu, TEPCO, prevádzkovateľ elektrárne vo Fukušime, jednoducho nemá viac zdrojov ako na zaplatenie malej časti.

Chybný dizajn

A je to ešte horšie. Systém neukladá spoločnostiam, ktoré dodávajú materiál do jadrových elektrární zaplatiť obetiam nič. Takže svetový predajcovia reaktorov, medzi inými GE, Hitachi a Toschiba neplatia nič, aj keď je nehoda na reaktore, ktorý predávajú.

Diera medzi tým, čo jadrový priemysel platí a čo platí verejnosť je obrovská. Vo väčšine krajín s reaktormi by musel prevádzkovateľ zaplatiť od 350miliónov do 1,5 miliardy eur. Je to len zlomok z toho, čo stojí taká nehoda.

Napríklad, havária vo Fukušime by podľa posledných odhadov mohla stáť až 250 miliárd amerických dolárov. Odhad nákladov na černobyľskú nehodu v roku 1986 je od 55 do 270 miliárd eur.

Japonská vláda musela TEPCO znárodniť, lebo nebolo schopné platiť ani prvotné platby za opravu. Dodávatelia TEPCA, GE, Hitachi a Toschiba postavili reaktory na základe chybového dizajnu. Ale sú chránení. Od nich sa pomoci nikto nedočká.

To znamená, že japonskí daňoví poplatníci nakoniec zaplatia veľkú časť nákladov.

Toto nie je problém, ktorý sa týka len Japonska. Ak by bola havária na ktoromkoľvek z 436 svetových reaktorov, zopakoval by sa rovnaký príbeh. Daňoví poplatníci by zaplatili väčšinu nákladov.

Tento systém plný chýb už mal byť dávno opravený. Je to jednoduché: znečisťovateľ musí platiť. Spoločnosti, ktoré vytvárajú jadrové riziko musia byť zodpovedné za svoje chyby a nie ľudia, ktorí nimi trpia.

A práve preto Greenpeace International spustil kampaň, ktorá chce tento systém zmeniť. Náš report je len začiatkom. Potrebujeme vašu pomoc.

Podpíšte našu petíciu. Povedzte vládam, že každý priemysel musí byť zodpovedný za škody, ktoré spôsobuje.

Rianne Teule je energetická kampanierka v Greenpeace International.