Každé narodeniny sú zvláštne, no Japonsko dnes oslavuje niečo jedinečné. Už rok je krajinou bez jadrových elektrární.

Bez jadrových elektrární - slovné spojenie, ktoré vo svojej jednoduchosti prináša zdrvujúcu správu pre celosvetový jadrový priemysel a inšpiratívnu lekciu pre ľudí na celom svete. Budúcnosť môže byť skutočne bez hrozby ďalšej katastrofy vo Fukušime.

Pred rokom totiž vypli posledný komerčný jadrový reaktor, ktorý v Japonsku ešte pracoval.  Pripojili ho tak k ostatným 47 reaktorom, ktoré boli od zničujúcej katastrofy vo Fukušime z marca 2011 väčšinu času nečinné.

Japonsko je treťou najväčšou ekonomikou na svete, so 130 miliónmi obyvateľov a s tretím najväčším počtom jadrových elektrární po Spojených štátoch a Francúzsku.

Žiadna z nich nebola v prevádzke po dobu 12 mesiacov. Aj napriek tomu tam nedošlo k žiadnym výpadkom elektriny či „black-outom“. V roku 2013 sa Japonsko navyše stalo druhou najúspešnejšou na svete,  pokiaľ ide o inštalácie solárnych fotovoltaických elektrární (viac nainštalovala iba Čína).  Ide o masívny a rýchly rozvoj.

V skutočnosti predstavuje celkový čas, keď nebolo 48 japonských reaktorov v prevádzke, 152 rokov. Je to teda viac ako jeden a pol storočia, keď negenerovali žiadnu elektrinu. (Jadrové reaktory sa nestávajú trhovým mechanizmom, ale fungujú vďaka štátnym dotáciám a/alebo sú vnútené daňovým poplatníkom.)

Akému priemyslu možno uveriť, že má ešte budúcnosť, keď všetky jeho jadrové aktíva zastavia produkciu v priemere na tri a pol roka?

Ide o priemysel, ktorý po desaťročia cucal miliardy z vreciek daňových poplatníkov a vzdoroval logickému opodstatneniu, či je potrebné ho posudzovať z hľadiska ekonomiky, environmentálnych vplyvov, bezpečnosti alebo vplyvov na ľudské zdravie.

A v Japonsku jadrový priemysel skolaboval. Kým globálny jadrový priemysel upadal už pred katastrofou vo Fukušime, jej dopad urýchlil už aj tak rapídny pokles priemyslu a otvoril tak priestor pre výrazný rast obnoviteľných zdrojov energie.

Väčšina japonských občanov je v prieskumoch verejnej mienky dôrazne proti plánom na opätovné spustenie jadrových reaktorov v krajine. Koniec koncov, Japonsko fungovalo dobre po celý rok aj bez jadrovej energie. Prečo riskovať ďalšie nešťastie so zastaranou technológiou, ktorá nie je potrebná?

Okrem toho nadšenie ľudí pre energetickú efektívnosť - najlacnejší a najrýchlejší spôsob, ako znížiť náklady a emisie skleníkových plynov - viedlo k zníženiu dopytu po elektrickej energii. Tá sa rovná výkonu 13 jadrových reaktorov. Ľudia súčasne inštalujú každý mesiac tisíce mikro-solárnych fotovoltaických systémov.

Áno, je to dlhá cesta. Národ, ktorý zakladal svoju energetickú politiku pol storočia na fosílnych palivách a jadrovej energii, nemožno za noc prepnúť na uhlíkovo-neutrálny, obnoviteľný raj.

Ale Japonsko sa môže pohybovať týmto smerom. Obnoviteľné zdroje energie sú aktuálnym trendom a budúcnosťou. V skutočnosti je to veľmi blízka budúcnosť s potenciálom pre obnoviteľné zdroje energie dodávajúcich viac ako 40% japonskej elektriny do roku 2020.

Úsilie Abeho vlády na urýchlené znovu uvedenie jadrových reaktorov do prevádzky sa doteraz nepodarilo. Hlavné prekážky zostávajú pri dvoch reaktoroch Sendai v Kagoshime, ktoré sú navrchu zoznamu reštartu. Vlastník reaktorov a jadrový regulátor ignorujú seizmické a vulkanické riziká – to však nie je veľmi múdra stratégia pre priemysel, ktorý v dôsledku katastrofy (spôsobenej v konečnom dôsledku ľuďmi) vo Fukušime stratil všetku dôveru verejnosti.

Tragédia fukušimskej katastrofy naďalej ovplyvňuje stovky tisíc ľudí. Ak si niekedy celý národ zaslúžil všetko najlepšie k narodeninám, tak je to dnes - jeden rok bez jadrových elektrární v Japonsku.

Japonsko sa po tom všetkom dostalo z temnoty  nukleárnej katastrofy. Zároveň sa pred rokom znovu narodilo: do budúcnosti, ktorá je čistá, bezpečná a obnoviteľná.  Všetko najlepšie k narodeninám, bezjadrové Japonsko.

Kendra Ulrich, energetický kampanier Greenpeace International