Mesto Namie je pre vysokú úroveň radiácie z jadrovej havárie vo Fukušime úplne opustené a oficiálne uzavreté. Vstup do zóny majú iba zamestnanci elektrárne a pracovníci, ktorí toto územie čistia, aj to iba so zvláštnym povolením. Mesto Namie je pre vysokú úroveň radiácie z jadrovej havárie vo Fukušime úplne opustené a oficiálne uzavreté. Vstup do zóny majú iba zamestnanci elektrárne a pracovníci, ktorí toto územie čistia, aj to iba so zvláštnym povolením.
Vegetácia pohlcuje nádražie Yonomori v oblasti kontaminovanej radiáciou po jadrovej katastrofe vo Fukušime.Vegetácia pohlcuje nádražie Yonomori v oblasti kontaminovanej radiáciou po jadrovej katastrofe vo Fukušime.

Vo filmoch sa často opakuje tematika "Posledný Človek na Zemi". Kataklyzmatické udalosti alebo vírusové ochorenia zničia väčšinu ľudstva a umožnia prežiť len odporným zmutovaným a nebezpečným monštrám - až na jedného hrdinu, ktorý sa sám potuluje prázdnym svetom a hľadá spôsob ako obnoviť civilizáciu.

Ak by chceli filmári použiť dokonalé miesto, vieme, kde existuje. Nie je však veľmi pravdepodobné, že by sa na nakrúcanie mohlo použiť. Na to, aby si v ňom rozložil filmový štáb svoje stanovisko je jednoducho príliš nebezpečné. Reč je o mestách, obciach, farmách a lesoch, ktoré sú v dôesledku jadrovej katastrofy vo Fukušime neobývateľné.

Opustená záhrada v obci Itate.Opustená záhrada v obci Itate.
Tráva prerastá cez pukliny v ceste blízko Motooka Shimizu.Tráva prerastá cez pukliny v ceste blízko Motooka Shimizu.
Stromy preberajú cestu v Motooka Shimizu. Stromy preberajú cestu v Motooka Shimizu.
Administratívna budova v Tomioka - Motomachi, opustená z dôvodu vysokej úrovne radiácie z jadrovej katastrofy vo Fukušime.Administratívna budova v Tomioka - Motomachi, opustená kvôli vysokým úrovniam radiácie z jadrovej katastrofy vo Fukušime.

V marci 2011 došlo k najhoršej jadrovej katastrofe v jadrovej elektrárni Fukušima v Japonsku, s trojitým tavením jadra reaktora a explóziou kopúl kontajnmentu[1].

Katastrofa nastala po zemetrasení, ktoré vzápätí spôsobilo tsunami. Tsunami zdevastovalo pobrežie elektrárne. Radiácia sa dostala do ovzdušia a vody a rozšírila sa na plochu niekoľkých kilometrov v okolitom území.

Fotograf Robert Knoth v spolupráci s novinárkou Antoinette de Jong dokumentovali dôsledky nehody od novembra 2011 ako foto súčasť projektu „Shadowlands“ (krajiny tieňov). Vytvorené na veľkom formáte filmu, preskenované do digitálneho formátu a farebne triedené, fotografie hovoria samy za seba.

Popis projektu:

"Reportáž zachytáva postupnú zmenu v krajine, ktorú spôsobilo to, že v opustených dedinách nežijú ľudia. Zachytáva ohromujúce no desivé krásy tejto oblasti a to, ako si proces rozkladu pomaly vyberá svoju daň.

Vplyv tavenia Fukušimy v okolitých obciach je už zrejmý a vidieť ho na chátrajúcich a domoch a záhradách. V najbližších rokoch sa do svojich domovov nebude môcť vrátiť asi 150 000 ľudí a niektorí sa nebudú môcť vrátiť už nikdy.

V severnom Japonsku je pôda v mnohých lesoch, na poľnohospodárskych územiach a na horských svahoch kontaminovaná rádioaktívnymi prvkami. V dôsledku havárie sú z nich obrovské nádrže rádioaktívnych častíc, ktoré už stihli absorbovať stromy a rastliny. S každoročným opadávaním listov sa rádioaktívne znečistenie dostáva naspäť do pôdy a znova sa vstrebáva. Bude trvať desaťročia kým vymizne. Je to cyklus nepretržitého znečistenia, ktoré bude vo Fukušime nekonečným dedičstvom. Zabráni užívať poľnohospodársku pôdu a lesy a teda prakticky ukončí tradičný spôsob života mnohých obyvateľov. Dekontaminácia poľnohospodárskych pozemkov a záhrad neponúka žiadne definitívne riešenie. Podzemné vody a posun pôdy z horských stráni a lesov totiž opäť znečistia dekontaminované oblasti - tieto oblasti sú také veľké, že ich už nikdy nikto dôkladne nevyčistí.

V 17. storočí bolo mnoho japonských lesov vyčerpaných a na pokraji trvalého zničenia. Zachránili ich niektoré z prvých známych zákonov na obnovu lesov vo svete. A to v čase, keď si autority uvedomili, že je potrebná obnova lesov a zabezpečenie prežitia vidieckych komunít. V priebehu storočí sa rozšírila politika za zachovanie lesov. To, čo dnes poznáme ako japonskú "prírodu", je v skutočnosti z veľkej časti výsledok  cielenej politiky udržateľného lesného hospodárstva. Kultúra ochrany pôdy a lesov je hlboko zakorenená v japonskej spoločnosti a vo vidieckych komunitách ju poctivo udržujú. Rodové územia vidieckeho Japonska sú kľúčom k miestnym komunitám,  ekonomiky ale aj náboženskej a kultúrnej identity. Niektoré obce v regióne sú viac ako 2000 rokov staré a mnoho ľudí sa cíti  byť so svojou zemou úzko prepojených."

Projekt „Shadowlands“ (Krajiny tieňov) bol financovaný Nadáciou Mondriaan, Stichting Democratia en Media, Stichting Anna Cornelius, Knoth a de Jong a Greenpeace International Picture Desk.

Popadané stromy na lesnej na svätom kopci vedú k svätyni z 11. storočia v grófstve Yamatsumi, iba 40 km severozápadne od reaktorov Fukušima.Popadané stromy na lesnej na svätom kopci vedú k svätyni z 11. storočia v grófstve Yamatsumi, iba 40 km severozápadne od reaktorov Fukušima.

ROBERT MEYERS

Foto editor a fotograf Greenpeace USA so sídlom vo Washingtone, DC. Narodil sa v oblasti, kde bola pôda znečistená odpadom z ropy, skalami, uhoľným odpadom ale aj bohatej na zeleň. 

"Dýchal som vzduch presýtený uhoľným dymom a výfukovými plynmi. Ani KoolAid (nápoj) nemohol zakryť kovovú chuť vody z kohútika. Leto v juhovýchodnej Georgii mi pomohlo pochopiť silu krajiny, krásu zelených a živých močiarov, majestátnu silu dubov a bohatú rozmanitosť života v prílivových prúdoch. Oceán a intenzívne slnečné lúče zarámovali môj pohľad na svet. Teraz, ako otec dvoch krásnych žien, sa cítim byť prepojený s časmi pred automobilmi a elektrinou, ktoré mi opisovali moje babičky. Cítim, že je dôležité prejsť na udržateľné spôsoby života, ktoré zabezpečia pokojnú budúcnosť pre naše deti, vnúčatá a všetky formy života na Zemi."

 

Prekladala Dominika Žilová.

 


[1] Ochranný obal zo železobetónu okolo reaktora a primárneho okruhu.