Ešte v roku 2007 spoločnosť Slovenské elektrárne tvrdila, že dostavba Mochoviec bude stáť okolo 50 miliárd slovenských korún, teda približne 1,7 miliardy eur. Táto suma sa priebežne zvyšovala, a k dnešnému dňu sa vyšplhala na 3,7 miliardy eur. Čiže ide o viac ako dvojnásobné zdraženie.

To, že takéto praktiky jadrového priemyslu sú všade vo svete bežné, potvrdila aj sama hovorkyňa Slovenských elektrární (SE). Otázka však je, kto toto zvýšenie vlastne zaplatí?

Slovenské elektrárne štátu nevyplácajú dividendy už od roku 2006, kedy ENEL získal väčšinový podiel akcií. Pôvodný plán, kedy s vyplácaním SE začne, sa tiež neustále mení. Dnes od ministra hospodárstva počúvame, že by si ich na dostavbu Mochoviec mali ponechať až do roku 2018.

Z výročných správ SE vieme vyčítať, že ich zisk nie je malý. V roku 2006 bol čistý zisk tejto spoločnosti okolo 50 miliónov eur, každoročne však stúpal a v roku 2011 dosiahol viac ako 450 miliónov eur. Od privatizácie SE talianskym ENELom teda táto spoločnosť vyprodukovala čistý zisk vo výške skoro 1,5 miliardy eur. Ak by SE z tejto sumy vyplácali štátu dividendy, do štátnej kasy by sme získali skoro pol miliardy eur. Takto išli do Mochoviec ako nepriama dotácia.  A samozrejme, štát sme my. Všetci. To, čo SE mali vyplatiť vo forme dividend, mohlo byť použité na riešenie akútnych problémov v sociálnej a ekonomickej sfére, či by už išlo o školstvo, zdravotníctvo, alebo životné prostredie.

Najväčším paradoxom je to, že Slovensko elektrinu z týchto dostavovaných reaktorov ani nepotrebuje a väčšina pôjde na vývoz. Samozrejme, vyhoreté palivo sa bude produkovať tu, čiže o jeho bezpečné uloženie sa bude musieť postarať štát. Ako, a koľko to bude stáť, zatiaľ nikto nevie. 

To, čo sa okolo Mochoviec teraz deje, je ďalším dôkazom toho, že jadrová energetika v žiadnom prípade nie je lacný špás a na jej podporu platíme a ešte budeme doplácať všetci. Otázne je, či si to naša malá krajina môže dovoliť. Ešte väčší otáznik visí nad otázkou budúcnosti a následkami rozvoja jadra. Kto zaplatí nakladanie s jadrovými materiálmi, či nebodaj prípadnú jadrovú haváriu a jej následky? Po vzore minulých a súčasných príkladov spojených s jadrovou energetikou ani nemusíme trikrát hádať.

Našu vládu doteraz od výstavby ďalšej jadrovej elektrárne neodhovorila fukušimská tragédia, predražovanie a predlžovanie výstavby reaktorov všade vo svete, či trend ústupu jadrovej energetiky ako takej a jej nahrádzanie čistými zdrojmi. Snáď ich odradí vlastná negatívna skúsenosť s výstavbou Mochoviec.