15. október 2013

Väznica v Murmansku SIZO-1, cela 217

 

Moja drahá rodina Greenpeace,

Neviem, ako vám mám dostatočne poďakovať za všetku tú podporu, milé slová a lásku, ktorú od vás dostávame. Keď počúvam, ako nás podporujú ľudia z celého sveta, zviera mi srdce a tlačí slzy do očí. Máme veľké šťastie, že vás máme! Je mi ľúto ostatných aktivistov, ktorým sa za mrežami nedostáva toľko podpory a starostlivosti ako nám. (…) Všetky listy, správy a pozdravy, ktoré dostávam mi pomáhajú prežiť tu dni a týždne. Čítam ich znova a znova a mám radosť, mám z nich chuť smiať sa a niekedy aj plakať zároveň. Prinášajú svetlo do šera a začínajúcej zimy tu v Murmansku. (…)

Chcem vám všetkým povedať, že som v poriadku a rovnako aj ostatné dievčatá z tímu, mám od nich správy každý deň. Celý náš tím je v jednej väznici, vďaka čomu sa cítim bezpečnejšie. Vo väzení sa k nám správajú dobre a aj ostatní väzni nás podporujú a rešpektujú. Môžeme už aj čítať knihy z väzenskej knižnice. Náš podporný tím v Murmansku nám posiela jedlo a oblečenie, a to nás drží nad vodou. Keby tu nebol, všetko by to bolo omnoho ťažšie, bola by nám fakt dosť zima a mali by sme veľký hlad. 

V Murmansku začala zima, pár dní už aj snežilo. Veľa času trávim pozeraním cez okno. Keď svieti slnko, pripomína mi to vás a vašu podporu, mám radosť a chuť sa usmievať. Keď sneží, myslím na Arktídu, ľadovce v mori a tú nádhernú prírodu tam, a to mi dáva silu a dáva to tomuto celému zmysel.

Okrem toho trávim dni písaním, čítaním a kreslením. Každý deň vo svojej cele tancujem a už celkom dobre poznám ruský pop. Počas “vychádzok” poskakujem okolo betónového bloku a dozorcovia sa na mne smejú. Naťahujem sa a spievam si (steny sú našťastie hrubé). (…)

Ďakujeme vám, ďakujeme, ďakujeme!

Silno vás objímam a myslím na vás, všetci nám veľmi chýbate.

Sini