Ahoj Sanne!

Dnes je sobota, 28. septembra, okolo dvanástej, aspoň myslím. Keď si deväť dní zavretý a odstrihnutý od sveta, strácaš prehľad o čase. Bola som zavretá na lodi od štvrtka 19. septembra od 18:30 do utorka večera.

Krátko predtým, ako nás zobrali na breh, sme spolu s Mannesom hovorili s našim konzulom Martinom Groenstegem. Je to veľmi milý muž a dodal nám nádej. Vysvetlili sme mu našu situáciu a on nám povedal ako sa nás Greenpeace snaží z toho dostať. Je dojemné to počuť. Sme šťastní, keď vieme, že sa na nás nezabudlo.



Asi o dve hodiny prišiel tlmočník a pár dalších agentov FSB (bývalé KGB) a povedali nám, že nás vezmú na pevninu a že máme desať minút, aby sme sa zbalili. Povedali, že nám treba veci približne na 24 hodín. Vybehla som do svojej izby a v rýchlosti zavolala Benovi a povedala mu, že nás za pár minút odvedú na pevninu na „vyšetrovacie oddelenie“. Začala som baliť... bundu, rukavice, spodné prádlo, dve termotričká, okuliare a zubnú kefku. Teraz,  po štyroch dňoch ľutujem, že som si nezbalila viac čistého oblečenia.

V utorok sme išli približne polhodinu člnom s pobrežnou strážou, rozdelení do dvoch skupín. Po polhodine plavby nás zobrali na breh, kde som mala konečne asi na desať minút možnosť byť vonku a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Potom nás zobrali autobusom na (aspoň myslím) vedenie FSB. Bola som medzi prvými koho zavolali, ako som sa domnievala, na výsluch. Sedela som tam na stoličke v chladnej miestnosti oproti žene, čo písala na počítači. Vedľa mňa bola tlmočníka, mladá žena, ktorá očividne študovala angličtinu. Agenti FSB ju náhle zavolali, spolu s pár dalšími a zdalo sa, že nemajú veľmi na výber či chcú spolupracovať alebo nie. Povedala mi, že je nutné spísať správu o tom, čo sa stalo. Požiadala som o holandského tlmočníka a dostala odpoveď, že to nie je možné.

Povedala som, že súhlasím s udaním svojich osobných údajov, ale že nepoviem nič viac bez prítomnosti právnika. „Je to len správa,“ povedali. Zasmiala som sa a povedala „potrebujem svojho právnika“. Dala som im mená a telefónne čísla dvoch našich právnikov. Za nejaký čas vošiel Vladizlav, môj právnik.

Okolo polnoci ma zobrali za zvyškom skupiny. Niekoľko ľudí spútali a odviedli preč. Potom sme mali byť zadržaní na 48 hodín. Je to blbosť, lebo už nás predtým väznili päť dní na lodi. Spútaných nás po skupinách odviedli do troch rôznych budov. Po príchode nás dali do cely spolu so šiestimi ženami z našej skupiny. Dosť to trvalo, kým nás po jednom zavolali na príjem. Zatiaľ sme ležali na dlážke a drevených stoloch, boli sme na smrť unavení.

Okolo piatej večer, po tom, ako mi zobrali odtlačky prstov, ma odviedli do mojej cely. Po chvíli doviedli Camilu a Alex. Bola tam strašná zima a svetlá stále svietili.

Nasledujúci deň sme išli opäť do kancelárie. Predošlý večer som sa dozvedela, že budem obvinená z pirátstva a ďalších výmyslov. Dnes som sa dozvedela, kto vedie vyšetrovací tím – samozrejme napísané po rusky. Žiadala som písomný preklad tohto dokumentu a kópiu originálu. Povedali mi, že oň má požiadať môj právnik na „vedení v Moskve“. Na konci dňa ma vzali späť do cely.

Nasledujúci deň, štvrtok 26.9., bol veľmi náročný. Znovu nás v autobusoch previezli do kancelárie FSB, ale tentokrát zavretých v tmavej kovovej klietke, do ktorej sa normálne zmestí jeden človek, ako keď prevážajú dobytok.

Na FSB nás zavreli do klietok s priezorom a čakali sme na výsluch. Veľmi nehumánne.

Potom, ako niekoľkých z nás vypočuli, nám povedali, že sme zadržaní a budeme vo väzbe dva mesiace, kým neprebehne súd. Alex sa rozplakala. Pomaly ale určite aj mne začali dochádzať nervy a sebakontrola, o ktorú som sa snažila niekoľko posledných dní. Dva mesiace v cele je jedna vec, ale čo potom? Čo príde ďalej? Rozsudok odňatia slobody na niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov za obvinenie založenom na lži?

Všetko je úplne proti pravidlám. Veci, z ktorých nás FSB obviňuje, sú plné nejasností a obviňujú nás z vecí, ktoré spáchali oni sami. Nič nie je isté. Stačí, že si to niekto hore zmyslí a strčia nás do cely. Martin, konzul, mi povedal, že sa nemám obávať, že Holandsko má s Ruskom dobrú komunikáciu. Dobrú komunikáciu?? O čom? Pýtam sa sama seba. O tom, že Rusi protiprávne vstúpili na holandské územie a vytlačili nás do medzinárodných vôd, aby nás mohli násilne zatknúť? Žiada holandská vláda naše prepustenie? Okamžité? Rusi ani nemajú právo nás zadržať a robia to. Robia si úplne, čo chcú.

Nemám tušenie ako toto skončí, ani ako dlho to bude trvať. Z tej neistoty šaliem. Počula som, že Putin verejne prehlásil, že nešlo o pirátstvo. Takže jeho takzvaný „generál“ stiahol niektoré obvinenia. No stále sme vo väzení. Dvadsaťdva nás zatkli a ôsmich z nás držali vo väzbe 72 hodín, čo je jednoznačne viac ako 48. Mne a siedmim ďalším stále nedali tlmočníka na výsluch a dúfam, že žiadneho nenájdu do nedele, pretože tak mám stále šancu, že ma deportujú.

 

Faiza Oulahsen je holandská kampanierka a jedna z Arktickej tridsiatky – členov posádky Arctic Sunrise zadržaných v ruskom väzení.