Tak túto vetu sme si hovorili počas celého týždňa pred našou malou expedíciou do Vysokých Tatier, pretože predpovede počasia hlásili na daný deň až okolo 80-90 mm zrážok. My sme si však stále dookola opakovali, že meteorológom neradno veriť, a tak sme sa aj naďalej držali pôvodného plánu. Fotograf aj horský vodca boli zabookovani, povolenie na jednorázový vstup do chránenej oblasti pripravené, jednoducho nás nič nemohlo zastaviť. Dokonca ani náš kolega z médií, ktorý nás stále dookola upozorňoval na nejaké prichádzajúce prehánky. Pch, jasné, ako keby mala predpoveď počasia niekedy pravdu.

8. septembra 2015

Expedition to the High Tatras in Slovakia to Detox the Great Outdoors © photo by Tomas Halasz www.tomashalasz.com www.facebook.com/To.mas.photography

 

V deň D sme sa zobudili o 5:30 do zvuku kvapiek bombardujúcich okno chatky v základnom tábore, kde sme strávili noc. Po absolvovaní rýchlych raňajok sme vyrazili na našu malebnú prechádzku. Dokonca sme si mohli dovoliť vynechať rannú sprchu, keďže na nás čakala hneď za dverami chaty, čo nám ušetrilo nejaký čas. Po úvodnej, asi 7 kilometrovej časti našej cesty, sme museli odbočiť z turistického chodníka a pokračovať ďalej strmým zarasteným terénom, vedúcim k nášmu cieľu, nachádzajúcemu sa v zóne s najvyšším stupňom ochrany. Ide o Žabiu Bielovodskú dolinu, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších vo Vysokých Tatrách. Zvolili sme si ju preto, že do nej nevedú žiadne značkované chodníky a je strmým prístupom pomerne dobre odrezaná od celého sveta. Zároveň sa v nej nachádzajú dve takmer nedotknuté vysokohorské plesá a teda Vyšné a Nižné Bielovodské Žabie pleso, čo bolo pre nás významné najmä z toho dôvodu, že sme potrebovali odobrať okrem snehu aj vzorky vody. Osobne sme sa najviac tešili na majestátne výhľady na okolité Vysoké Tatry, no tie boli zmarené upršaným počasím a vysokou oblačnosťou. 

Keď sme konečne dorazili do samotnej doliny, akosi sa nám podarilo, vďaka neuveriteľne hustej hmle, stratiť, a tak sme sa začali štverať na vertikálnu stenu vedúcu hlbšie do hôr. Viditeľnosť bola skutočne taká nízka, že sme pomerne dlho pátrali po plese, ktoré zaberalo asi 80 % plochy celej doliny, no nakoniec sa nám to podarilo.

Vybalili sme si teda všetko potrebné náčinie na odber vzoriek, prezliekli sme sa do oblečenia neobsahujúceho PFC látky a začali s odbermi. Presne v tom momente sa nám však nebo doslova roztrhlo nad hlavami, čo samotnému odberu vzoriek vôbec neprekážalo, avšak zapisovanie údajov už išlo podstatne horšie. Po približne hodine práce sme mali všetky vzorky úspešne odobraté, zabalené a pripravené v ruksakoch, kde spočívali a čakali na zostup po boku zmoknutých, rozmočených a čoskoro zatuchnutých papierov s informáciami o ich odbere. Cesta späť mi v ústach zanechala sladkokyslú chuť. Kyslá bola kvôli vedomiu toho, že nám vďaka počasiu a našej neschopnosti prispôsobiť sa mu, unikli jedny z najkrajších pohľadov na Slovensku, ktoré sa za celý život naskytnú len málokomu. Sladká však bola spôsobená vedomím kvalitne odvedenej práce za nepriaznivých podmienok, spôsobených mokrom a zimou, práce, ktorá snáď v budúcnosti prispeje k lepšej ochrane životného prostredia.

 

O výsledkoch expedície sa dočítate tu: http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/press/tlacove-spravy/Greenpeace-objavil-nebezpene-chemikalie-vo-Vysokych-Tatrach-/

Video z expedície Greenpeace: https://www.youtube.com/watch?v=fdGMK7vH_xo

 

Matej Hliničan

Koordinátor logistiky