Dramatická akcia Greenpeace International na Prirazlomnaji v septembri 2013 sa vryla do povedomia negatívne najmä tým, koľko problémov spôsobila dvadsiatim ôsmim aktivistom, dvom nezávislým novinárom a Greenpeace lodi Arctic Sunrise. No to, čo média neukázali a ľudia o tomto proteste nevedia je, že v ruskej politike priniesol aj možné pozitívne zmeny ohľadne Arktídy.

27. augusta 2014

© Denis Sinyakov / Greenpeace

 

Po akcii na Prirazlomnaji začali ruskí vládni činitelia a ropná spoločnosť Gazprom robiť pomalé, no dôležité kroky správnym smerom. Aspoň zdanlivo riešia environmentálne problémy Arktídy, na ktoré Greenpeace Rusko a iné mimovládne organizácie poukazujú už roky.

Tu je šesť najvýznamnejších zmien:

1, Rusko na Arktickej rade oznámilo, že bude podporovať právne záväznú medzinárodnú dohodu proti ropnému znečisťovaniu Arktických morí. A to je presne to, za čo Greenpeace bojuje.

V roku 2013 vytvorila Arktická rada veľmi neuspokojivý návrh tohto dokumentu, ktorý spoločnostiam operujúcim v Arktíde nekládol nijaké podmienky. Dúfame teda, že finálna verzia dohody, ktorú majú vydať do konca tohto roka, bude relevantnejšia. Možno aj zásluhou ruských poslancov.

2, Ruský prezident Putin poveril ruskú vládu a ropné spoločnosti, aby v spolupráci s vedcami a mimovládnymi organizáciami pripravili opatrenia na ochranu arktickej biodiverzity pred ropnými škvrnami.

3, Gazprom sa pokúsil zlepšiť svoj veľmi slabý núdzový plán zabezpečenia v prípade úniku ropy pre Prirazlomnaj.

Greenpeace Rusko má voči tomuto ich evidentne chabému núdzovému plánu veľa výhrad. V prípade úniku bude totiž ropou zasiahnutých a bude treba čistiť desiatky kilometrov pobrežia. A podľa doterajšej politiky Gazpromu bolo na takúto situáciu vyhradených „15 lopát a 15 vedier“. Tento počet teraz nahradili štedrými 69 kusmi oboch náradí. A k tomu všetkému chcú ešte dokúpiť dva záložné člny pre prípad núdzového stavu.

Pridanie člnov a vedier do núdzového plánu v prípade havárie nezabráni ropnej katastrofe pri arktickom pobreží zdevastovať jeho životné prostredie. No tieto zmeny sú pozitívnym gestom zo strany inak ľahostajného Gazpromu.

4, Ruské ministerstvo životného prostredia nakoniec uznalo obrovský rozsah problému ropných škvŕn v Rusku a sľúbilo, že použije nové technológie na zlepšenie tejto situácie. Ruskí činitelia dlhé roky odmietali tento problém uznať a robili veľmi málo pre to, aby zastavili miliardy ton ropy každoročne unikajúcej do vody a pôdy.

Tento rok však minister prírodných zdrojov pripustil, že štát nemá dostatočné informácie o ropných škvrnách a škodách nimi spôsobených na životnom prostredí a prehlásil, že vláda si dáva za cieľ zlepšiť túto situáciu aplikovaním moderných technológií ako napríklad monitorovanie satelitom.

5, Ministerstvo prírodných zdrojov, vďaka kampaniam Greenpeace Rusko, uznalo, že udeľovať licencie ropným gigantom ako sú Rosneft a ExxonMobil na ťažbu uhľovodíkov v ruskej prírodnej rezervácii nie je správne. Podľa ruských zákonov je v chránených oblastiach akákoľvek priemyselná aktivita ilegálna.

Výsledkom je, že ministerstvo by malo upraviť licencie tak, aby nezasahovali do oblastí ruského národného parku Ruská Arktída, rezervácie na ostrovoch Zeme Františka Jozefa a niektorých ďalších oblastí, a to do konca tohto roka.

6, Greenpeace Rusko upozornilo na fakt, že podľa súčasných ruských smerníc ropný vrt pri pobreží, ako je Prirazlomnaja, môže čerpať ropu počas dvoch rokov bez toho, aby svojich zamestnancov vyškolil ako reagovať pri úniku ropy. Ministerstvo pre núdzové situácie vypracováva dodatky, ktoré by túto absurdnú situáciu zmenili.

Sme si istí, že tieto pozitívne zmeny aspoň čiastočne vyvolal mierumilovný protest na Prirazlomnaji v septembri 2013 a prebiehajúca svetová kampaň na záchranu Arktídy, ktorá upriamila pozornosť celého sveta na hrozby úniku ropy v extrémnych arktických podmienkach.

Áno, Prirazlomnaja, prvý a jediný ropný vrt na pobreží Arktídy začal vŕtať. Ale tento predražený márnivý projekt sa už teraz zdá byť nalomený a naše varovania sa napĺňajú. Iba jeden malý tanker málo kvalitnej arktickej ropy – to je všetko, čo toto hrdzavé monštrum zvládlo vyviesť za sedem mesiacov svojho fungovania.

 

27. augusta 2014

© Marten van Dijl / Greenpeace

 

Je veľmi pravdepodobné, že prehrajú boj s drsnými arktickými podmienkami, tak ako sa to stalo Cairn Energy v Grónsku a Shellu na Aljaške. A to znamená, že Arktída zvíťazí. Spravíme, čo bude v našich silách, aby svet pochopil, že nebezpečné vŕtanie v arktických vodách nie je príklad, ktorý treba nasledovať.

Maria Favorskaja je hovorkyňa Greenpeace Rusko.