Viem, prečo som tu. Viem, prečo toto robím. A myslel som si, že som pripravený na všetko. A potom prišiel moment, keď som zbadal mŕtveho vtáka pokrytého ropou a zrazu všetko naokolo na sekundu doslova zamrzlo. Zároveň to bol moment, ktorý mi dal nádej.

 

27. augusta 2014 Lukas Meus

Lukas pracuje na projekte čistenia ropných škvŕn v Rusku.

 

Nachádzam sa blízko mesta Usinsk v nádhernom regióne Komi v Rusku. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi Greenpeace z celého sveta som tu, aby som priniesol svedectvo o hrozivých únikoch ropy, ku ktorým dochádza v celom Rusku. Jedna z našich aktivít je vyčistiť ropu z jedného z 10 000 únikov, ku ktorým dochádza každý rok v tejto krajine.

Stále mám čerstvo v pamäti prvý deň, keď sme zbadali únik ropy, na ktorom sme mali začať pracovať. V ten deň som cítil, ako z nás všetkých sála motivácia konečne začať pracovať na tom, kvôli čomu sme prišli. Po získaní vedomostí o tom, ako bezpečne odstrániť únik ropy, konečne prišiel deň, kedy sme mohli odštartovať práce. A keď prišiel večer, všetci sme mali dobrý pocit z toho, že naša energia a čas boli vynaložené na užitočnú vec. Odvtedy dni plynuli – vstali sme, naraňajkovali sa a začali pracovať na odstránení úniku ropy. A poviem vám: ľahké to nie je. V ochranných odevoch a maskách sme sa snažili očistiť nádhernú krajinu od špinavej ropy niekoľko hodín denne. Niekedy bolo tak horúco, že človek doslova cítil, ako mu vlastný pot steká po chrbte a celom tele. Inokedy zasa dážď komplikoval videnie cez ochranné okuliare. Čierne muchy, konské muchy a komáre neustále otravovali a snažili sa bodnúť kedykoľvek to bolo možné. A odporný smrad ropy túto fyzickú prácu rozhodne neuľahčoval. Používali sme čerpadlá, kopali sme lopatami a vytvárali olejové ramená na oddelenie špinavej vody od ropných zhlukov. A aj keď sme po niekoľkých dňoch videli prvé výsledky našej práce, vyzeralo to, že na vyčistenie celej oblasti budeme potrebovať viac času, ako sme reálne mali. Keď nad tým znova uvažujem – pri tisícoch únikov ropy, ku ktorým v Rusku dochádza každy rok sa pýtam: Koľko času by naozaj zabralo všetky ich vyčistiť? Nemusím zdôrazňovať, že odpoveď by bola dosť znepokojujúca.

Ale toto je presne to, čo chceme dosiahnúť týmito pokusmi o čistenie od ropy. Všetci vieme, že prácou na tomto jednom úniku ropy nezmeníme situáciu v celom Rusku. Ale je jedna vec, ktorú touto aktivitou určite ukážeme: vyčistenie úniku ropy je ťažšie ako si niekto z nás dokáže predstaviť. Preto chceme odkázať ropným spoločnostiam, že je múdrejšie a efektívnejšie investovať do nových potrubí a prevencii pred únikom ropy ako niesť následky v podobe čistenia. Ak ropné spoločnosti budú všetky potrubia meniť takou rýchlosťou ako doteraz, niektorým to môže trvať aj 80 rokov. Obyvatelia Komi toľko času nemajú. Nádherná taiga a tundra v Komi takisto nie. Niečo sa musí zmeniť a to bude možné iba ak ropné spoločnosti – ruské aj  medzinárodné – konečne príjmu zodpovednosť za svoje činy a za deštrukciu tejto nádhernej krajiny.

 

27. augusta 2014

© Denis Sinyakov / Greenpeace

 

Všetci, čo trávime čas na tomto mieste úniku ropy a snažíme sa spamätať z neporiadku, ktorý ropné spoločnosti za sebou nechávajú, teraz naozaj chápeme, čo to znamená odpratať čiernu toxickú špinu. Možno by si ľudia, ktorí v ropných spoločnostiach robia rozhodnutia, mali túto neskutočne ťažkú prácu vyskúšať sami. Možno by potom konečne zmenili svoje myslenie a urobili rozhodnutia, ktoré by zabránili takýmto tragédiam.

Prečo mi teda moment, keď som uvidel mŕtveho vtáka pokrytého ropou otvoril oči? Pretože po tomto smutnom momente, keď vidíte nevinné zviera, ktoré stratilo život kvôli úniku ropy, som sa otočil a uvidel okolo seba Greenpeace dobrovoľníkov. Potiacich sa, unavených, ale pracujúcich na maximum, na pokraji svojich síl, aby vyčistili ropu, ktorá unikla. A to mi dalo nádej: pokiaľ existujú ľudia, ktorým záleží na svojom okolí, nádej obyvateľov Komi na život bez tragických únikov ropy a šanca na uchovanie krásy ruskej prírody, sa raz môže stať skutočnosťou.