Minulú sobotu  som sa zúčastnil na panelovej diskusii Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, kde sa hovorilo o globálnej a energetickej bezpečnosti. Možno sa čudujete, čo robil Greenpeace na bezpečnostnej konferencii. Miestnosť bola plná členov „strategickej komunity“, ľudí, ktorí nepatria k tým, s ktorými by sme bežne spolupracovali; patria k tým, ktorých sme v minulosti vyzývali svojimi mierovými kampaňami. Napriek tomu si vážim možnosť prezentovať svoje nesúhlasné stanovisko a hovoriť o tom, čo považujem za cestu smerom k energetickej bezpečnosti.

To, čo väčšinou dominuje v debatách o mieri a bezpečnosti sú otázky o riešeniach – okolo toho, ako možno konflikty riešiť, ekonomických sankcií, mierových misií, diplomatických rokovaní – to všetko sú mechanizmy, na ktoré sme si už zvykli a prevládajú vo verejnej debate.

Chcel by som, aby ste o týchto veciach premýšľali z inej perspektívy – tou je prevencia. Ako sme mohli konfliktom predchádzať a ešte dôležitejšie – ako môžeme predchádzať tým budúcim. A tiež ako môžeme minimalizovať riziká.

Keď sa vrátime späť do roku 2014 a pozrieme na to, koľko konfliktov zamorilo našu planétu, zjaví sa nám fakt, ktorý nemôžeme ignorovať – naša závislosť od fosílnych palív nás vedie do záhuby.

Treba si ujasniť, že konflikt je vždy poháňaný výnimočným zhlukom okolností a nebolo by správne snažiť sa redukovať ho iba na jeden rozmer. Napriek tomu, keď sa pozriete na konflikty, ktoré dominovali spravodajským serverom v tomto roku, uvidíte fosílne palivá – uhlie, ropa, zemný plyn – tam hrali vždy významnú úlohu. Niekedy vedľajšiu, inokedy zase hlavnú. Konfliktu na Ukrajine, ktorý čiastočne spustila pretrvávajúca energetická kríza patrili hlavné titulky. No vo svete bolo minulý rok aj množstvo ďalších konfliktov, ktoré sa rovnako týkali otázok energie: v Juhočínskom mori, Iraku a Južnom Sudáne, aby som vymenoval aspoň zopár z nich.

Energetickú bezpečnosť mali svetoví lídri v roku 2014 vo svojich programoch ako vysokú prioritu. Vlády po celom svete sa teraz snažia prísť s plánmi ako zabezpečiť stabilné zásobovanie energiou. Chcel by som však upriamiť vašu pozornosť na to, že energetická bezpečnosť by mala ísť ruka v ruke s požiadavkou na skutočnú bezpečnosť. A keď sa púšťame do tejto požiadavky, musíme trvať na hľadaní skutočných riešení.

Zvoliť systém zmeny radšej ako sa motať v existujúcom systéme, ktorý nefunguje. Pre mňa by skutočná energetická bezpečnosť znamenala slobodu od geopolitickej nestability a konfliktov spúšťaných fosílnymi palivami. Slobodu od rizík pre životy, zdravie a životné prostredie a od hrozieb klimatickej zmeny.

Konflikt na Ukrajine posunul tieto otázky bližšie „domov“. Dovoz plynu z Ruska cez Ukrajinu reprezentuje viac ako 15% európskych dodávok plynu. Minuloročná hrozba zo strany Ruska zastaviť tieto dodávky spôsobila, že sa európski lídri začali biť o najlepšie riešenia.

Dovoľte mi byť úprimný – nahradiť dodávky energie z Ruska jadrovou energiou a fosílnymi palivami odinakiaľ, napríklad zo Stredného východu alebo zo Severnej Afriky, tak, ako navrhovali, nie je riešením. Nemali by sme premýšľať o tom, ako zmeniť dílera, mali by sme premýšľať, ako sa zbaviť závislosti od energie. Musí nám byť jasné, že Ukrajina je iba časťou celého problému. Európska únia míňa okolo 400 miliárd eur ročne na nákup viac ako polovice svojej energie (53%) zo zahraničia. To znamená, že každý deň minie Európa viac ako miliardu eur dovozom viac než polovice svojej energie.  

Jedinou cestou, ako sa skutočne posunúť vpred je zvoliť si efektívne využívanie energie a obnoviteľné zdroje. Ak chceme zredukovať závislosť Európy od dovozu fosílnych palív a posilniť jej energetickú bezpečnosť, mali by dať lídri Európskej únie väčší dôraz na úspory energie a energiu z obnoviteľných zdrojov. Dokument Greenpeace s názvom „Cestná mapa pre Európu“ presne vysvetľuje, ako to môžu urobiť. Obyvatelia Európskej únie si už svoj názor urobili. Podľa prieskumov Európania absolútne podporujú národné ciele pre energiu z obnoviteľných zdrojov a silnú politiku energetickej efektívnosti.

To je jediná cesta, ako môže Európska únia nastaviť svoj vlastný kurz už dnes a navždy.

Naspäť v októbri sa vedúci predstavitelia EÚ dohodli na cieľoch pre znižovanie emisií, úspory energie a čistú energiu. Zlou správou je, že schválené ciele sú omnoho slabšie, ako tie, ktoré navrhoval Európsky parlament. Navyše spomalia investície do zelenej energie. Výsledkom bude, že sa Európa bude aj naďalej spoliehať na dovoz energie. Európski lídri na ceste k skutočnej energetickej bezpečnosti zlyhali.   

Voľba nestojí medzi Ruskom a Saudskou Arábiou. Voliť musíme medzi poskytovateľmi „nečistej“ a zelenej energie. Musíme si zvoliť, či chceme klimatický chaos alebo udržateľný život. Musíme si vybrať medzi minulosťou a budúcnosťou.

Zásadná je voľba medzi mierom a prebiehajúcimi a silnejúcimi konfliktami. Môžeme si zvoliť 3x výhru. A to pre klímu, ekonomiku a ľudí.

Príkladom je Nemecko: 15 rokov dozadu bolo iba 6% nemeckej elektriny generovanej z obnoviteľných zdrojov. Dnes je to už 27%. Počas ďalších 15 rokov to bude podľa odhadov vlády najmenej 50%. Nemecká „Energiewende“ (čosi ako obrat v energii) je model, ako sa môže priemyselná krajina posunúť k skutočnej energetickej bezpečnosti.

Správa, ktorú prezentovali na konferencii, hovorila o prieskume, podľa ktorého 80% opýtaných a v niektorých oblastiach dokonca až 90% z nich, si myslelo, že svet zažíva krízu lídrov. Pokiaľ lídri váhajú a neprijímajú rozhodnutia, pre ktoré ich ľudia zvolili, bude to tak aj naďalej.

Mnoho ľudí chce iba zmenu. Chcú svet, ktorý bude poháňaný zdrojmi zo zelenej energie. Rok 2015 si môžeme zapamätať ako rok, v ktorom sa lídri obrátili smerom k medzinárodnej „Energiewende“. O štyri mesiace odteraz kancelárka Angela Merkelová privíta Baracka Obamu a ďalších lídrov G7 v Nemecku. Diskutovať majú o energetickej a klimatickej bezpečnosti. Vyzývam pani Merkelovú, aby využila túto jedinečnú príležitosť. Samit G7 musí dať svetu víziu do budúcnosti – systém energie bez jadra, bez uhlia, systém 100% založený na energií z obnoviteľných zdrojov.      

Kumi Naidoo je výkonný riaditeľ Greenpeace International.