Rok 2014 bol pre ekologické farmárstvo dobrým rokom. Tento spôsob farmárstva, nazývaný tiež agroekológia, chráni a udržuje biodiverzitu na Zemi. Postupne si zápas farmárov prispôsobiť sa zmenám klímy, získava uznanie. Súčasne spochybňuje chemicky intenzívne farmárstvo, a to vrátane využívania geneticky modifikovaných plodín.

Špeciálne uznanie ekofarmárstvu prišlo zo strany Oliviera De Schutter, špeciálneho spravodajcu OSN pre právo na jedlo. Vo svojej záverečnej správe apeluje za potravinovú demokraciu a agroekológiu.

„Nemôžeme už viac pokračovať v ceste slepou uličkou produkcie potravín závislej na rope. (…) Agroekológia je prístup zdravého rozumu. Znamená rozumieť princípom fungovania prírody a následne ich replikovanie pri farmárstve za účelom zníženia závislosti na externých vstupoch.”

Jeho nasledovníčka v úrade Hilal Elver vo svojom prvom verejnom prejave pokračovala v línii svojho predchodcu:

„Globálna potravinová kríza v roku 2009 signalizovala potrebu zvratu v svetovom potravinovom systéme. (…) Nové výskumy v agroekológii nám umožňujú efektívnejšie skúmať možnosti využitia tradičných vedomostí za účelom súbežnej ochrany ľudí aj životného prostredia.”

Podpora pre ekologické farmárstvo prichádza aj od José Graziana da Silva, generálneho riaditeľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Na záverečnom okrúhlom stole Medzinárodného sympózia o agroekológii ako prostriedku potravinovej a nutričnej bezpečnosti v Ríme povedal:

Agroekológia pokračuje vo svojom rozmachu vo vede a v implementovaných politikách. Ide o prístup, ktorý pomáha riešiť výzvu ako ukončiť hlad a podvýživu vo svete vo všetkých  formách, pričom pracuje v súlade s potrebou prispôsobiť sa prebiehajúcim klimatickým zmenám.”

Zatiaľ čo agroekológiu podporuje čoraz viac ľudí ako dôležitý prvok riešenia otázok klimatických zmien a nedostatku vody, vedci analyzujú výsledky ekopoľnohospodárstva.

Nová štúdia z Kalifornskej univerzity v Berkeley ukazuje, že farmárstvo využívajúce ekologické metódy založené na biodiverzite (osevný postup, polykultúry, atď.) je efektívnou cestou ako zvýšiť hektárové výnosy a redukciu výnosovej medzery medzi organickým a konvenčným poľnohospodárstvom.

Prvé dôležité zistenie hovorí, že rozdiel medzi organickými a konvenčnými výnosmi je menší, než tvrdili predchádzajúce odhady. Organické farmy majú o 19% nižšie hektárové výnosy ako tie konvenčné. Navyše, ak sa metódy vychádzajúce z biodiverzity dobre aplikujú, organické výnosy sa môžu ešte viac priblížiť konvenčným a v niektorých prípadoch môžu rozdiely medzi nimi celkom zaniknúť.

Tieto prevratné výsledky ukazujú, do akej miery je ekologické poľnohospodárstvo schopné byť na jednej strane priaznivé pre planétu, na druhej strane tiež vysoko produktívne. Dokáže teda poskytnúť niečo, čo intenzívne poľnohospodárstvo s využívaním chemikálii nikdy nebude vedieť.

Ak by ekologické farmárstvo malo k dispozícii rovnakú mieru investícii na výskum a vývoj či školenia ako konvenčné farmárstvo, bolo by schopné poskytnúť rovnako vysoké výnosy.

Pokiaľ ide o investície na výskum konvenčného poľnohospodárstva, tak do oblastí, kde je výnosová medzera vyššia (najmä v prípade obilnín), je ich nasmerovaných najviac. Predstavme si potenciál organických výnosov, ak by ekopoľnohospodárstvo získavalo podobné množstvá investícií na výskum a vývoj a vedelo tak lepšie nájsť príklady dobrej praxe, vyvinúť osivá vhodné na organické farmy atď.

Tento nový dôkaz, že agroekológia môže pomôcť nakŕmiť svet, primäl americkú Úniu znepokojených vedcov (Union of Concerned Scientists) k spusteniu petície volajúcej po zvýšení verejných investícií do agroekologického výskumu v USA. Petíciu zatiaľ podpísalo takmer 300 vedcov.

Nakŕmenie sveta je síce dôležitou otázkou, ale je všeobecne známe, že iba zvýšenie poľnohospodárskych výnosov neodstráni hlad vo svete. Už v súčasnosti sa produkuje 150% množstva potravín potrebného na nasýtenie celej populácie Zeme, ale tretinou tohto množstva sa plytvá. Ďalšie stratené potraviny predstavuje kukurica, z ktorej sa destilujú biopalivá.

Súčasný systém produkcie potravín je nefunkčný.

Problém je, ako sa produkujú. Kľúčom k ukončeniu hladu vo svete nie je vyprodukovať potraviny pre hladných ľudí (ktorí si ich aj tak nemôžu dovoliť kúpiť), ale umožniť ľuďom, aby si potraviny zaopatrili sami.

Malí farmári generujú 70% svetovej produkcie potravín na 25% svetovej ornej pôdy. Títo malí farmári sú súčasne jednou z najchudobnejších skupín obyvateľov. Na ukončenie hladu vo svete nie je potrebné zvyšovať globálne výnosy. Potrebujeme potravinový systém spravodlivý pre ľudí, ktorí ich produkujú.

Malí farmári potrebujú viac pôdy, lepší prístup k poznatkom, vode a základnej infraštruktúre, lepšie vzdelanie a zdravotníctvo, a nie geneticky modifikované plodiny, chemikálie a svetové trhy. Agroekológia vychádza z biodiverzity a pracuje s lokálnymi zdrojmi.

Zmeňme investície smerom k ekologickému farmárstvu! To spraví rok 2015 skvelým rokom pre planétu aj pre naše potraviny.

 Iza Kruszewska je kampanierka v oblasti ekologických potravín a poľnohospodárstva, Greenpeace International .

Preložil náš dobrovoľník Roman Ujbanyai.