Posledné dni sa v médiami šírili správy, že matky poberajúce rodičovský príspevok si nebudú môcť privyrábať. Malo ísť o riešenie znižovania deficitu štátneho rozpočtu. Najnovšie sa minister financií Kažimír vyjadril, že chce vyrubiť špeciálnu daň prevádzkovateľom solárnych elektrární.

9. júla 2013

© Greenpeace/Lucia Szabová

 

Môže to znieť veľmi dobre, uznávam, dokonca by sa to dalo označiť za populizmus,  veď po rokoch negatívnych správ o zelených elektrárňach, ktoré okrem iného vraj extrémne zvyšujú cenu energie, sa tomu mnoho ľudí aj poteší. Neverím však tomu, že tí istí ľudia nesledujú správy aj o žalostnom stave jadrového sektora, ktorý sa táto vláda rozhodla štedro dotovať po desaťročia.

Enel pýta na Mochovce viac ako 800 miliónov eur, pričom od roku 2006 štátu vôbec nevypláca dividendy. Tie možno nebude vyplácať ďalších 5 rokov. Kto presne čo zaplatí je stále neisté, minister hospodárstva Malatinský informácie o rokovaniach tají. Slovensko si však možno zoberie aj úver. Na nevyplatených dividendách sme všetci stratili okolo pol miliardy eur. Keďže sa zisk Slovenských elektrární neustále zvyšuje, straty v štátnom rozpočte sú čím ďalej tým väčšie. Ktovie, ako to nakoniec dopadne a kto čo zaplatí. Už teraz je však jasné, že za Mochovce, ktorých väčšina elektriny pôjde na vývoz, a nie pre domáceho spotrebiteľa, platíme všetci, a to stovky miliónov eur.

Rovnako žalostná situácia je aj ohľadne výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. ČEZ reaktory stavať nechce a vláda sa silou-mocou snaží zohnať niekoho, kto by ich 49-percentný podiel kúpil. Teda nie niekoho, ale kamarátov z Rosatomu. Ani tentoraz nebol vypísaný medzinárodný tender, ale premiér Fico a jeho ministri si vybrali ruskú spoločnosť opäť sami. Lenže do projektu sa všetkými desiatimi nehrnie ani Rosatom. Preto premiér založil pracovnú skupinu, ktorá má navrhnúť také podmienky, s ktorými by investor súhlasil a podiel v spoločnosti JESS kúpil. Vláda už teraz otvorene hovorí o hospodárskych a finančných stimuloch na motivovanie tejto spoločnosti. Nie je vraj vylúčená ani výkupná cena elektriny z reaktorov, a to zrejme na celých 60 rokov prevádzky. 

9. júla 2013

© Tomas Halasz/Greenpeace

 

Takže nakoniec budeme všetci platiť Rosatomu za to, že sa mu uráči na Slovensku stavať svoje reaktory bez rizika, že bude elektrina z nich nepredajná. Rovnako Enelu, aby dostaval Mochovce. K tomu v cene elektriny platíme aj poplatok do Národného jadrového fondu za staré reaktory. Nehovoriac o tom, že by sme zaplatili väčšinu nákladov pri prípadnej havárii, lebo prevádzkovatelia reaktorov sú tejto zodpovednosti zbavení.  To, že máme všetci na krku aj nakladanie s jadrovým odpadom a nikto nevie čo s ním a koľko to bude stáť, ani nehovorím.

Oproti tomuto sa mi zdajú byť dotácie do zelenej energie, ktoré sú limitované na 15 rokov a neustále sa znižujú, ako slabý odvar. Dokonca samotné ministerstvo hospodárstva vo svojom Návrhu novej energetickej politiky SR uznáva, že po roku 2020 už nebudú slnečné elektrárne potrebovať dotácie vôbec. Jadro pritom dotujeme už 60 rokov a budeme zrejme ešte minimálne raz toľko. Prečo napriek tomu všetci tvrdia, že je lacné a výhodné, netuším.

Je pre mňa nepochopiteľné, že má vláda toľko drzosti, že navrhuje siahať na mizerných 200 eur prídavkov mladým rodinám a popritom doslova vnucovať milióny až miliardy jadrovým kamarátom za elektráreň, ktorá má stáť až 6 miliárd eur a Slovensko túto elektrinu ani nepotrebuje. Jej riziká a odpady však budeme znášať všetci.