Fukušima nám ukázala realitu – neprehlbujte závislosť od jadra, ale rozvíjajte čistú energiu

Marec 2011 bol jednoducho tragický. Popri zaisťovaní bezpečnosti zamestnancov Greenpeace v Tokiu a sledovaní prehlbovania katastrofy na severe Japonska som videl, ako sa japonská vláda a jadrový priemysel spočiatku snažili dostať zasiahnuté reaktory pod kontrolou. Potom som v priebehu posledných dvoch rokov videl, ako sa ľudia žijúci v okolí Fukušimy snažia o dosiahnutie aspoň zdania prinavrátenia do normálneho života. Mnohé oblasti sú však aj naďalej neobývateľné, pričom až 160 000 ľudí zostalo uväznených v neistote zajtrajška. Nemôžu sa vrátiť domov, ale ani znova vybudovať svoje životy na bezpečnejšom mieste, pretože nedostali dostatočnú náhradu za spôsobené škody. Jediná vec, ktorá bola od havárie reaktorov posilnená, bolo naše presvedčenie, že jadrová energia je nebezpečná a nie v najlepšom záujme ľudí.

Táto pokračujúca tragédia vznikla pre chyby systému, ktorý mal zabezpečiť bezpečné prostredie pre svojich občanov, ale nestalo sa tak. Tento systém chráni jadrový priemysel, nie ľudí.

Náklady na katastrofu vo Fukušime sa odhadujú na 250 miliárd dolárov, ale len doterajšie náklady postihli prevádzkovateľa elektrárne TEPCO natoľko, že si musel požičať peniaze od vlády, čiže japonských daňových poplatníkov. TEPCO je pritom jednou z najväčších energetických spoločností na svete, no aj tak musela byť uchránená pred  zodpovednosťou za spôsobené škody. Účet zaplatia daňoví poplatníci. Horšie je, že systém poskytuje dokonca ešte väčšiu ochranu pre firmy ako GE, Hitachi a Toshiba. Tie totiž elektráreň vo Fukušime stavali a dodávali služby a technológie na jej prevádzku. Napriek tomu nemusia obetiam katastrofy zaplatiť nič, pretože sa na nich podľa zákonov nevzťahuje žiadna zodpovednosť.

Japonská spoločnosť protestovať nezvykne.  V posledných rokoch sme však videli stovky tisíc demonštrantov, ktorí zaplavili ulice Tokia okolo úradu predsedu vlády a parlamentu. Tieto protesty pokračujú a podpora úplného útlmu jadrovej energetiky v Japonsku rastie. Ľudia sa hnevajú, jednak na rozhodnutia predchádzajúcej vlády reštartovať jadrovú elektráreň po tom, ako boli všetky po fukušimskej katastrofe odstavené,  a teraz na plány novej vlády reštartovať viac reaktorov, či pokračovať v ich budovaní.

To, čo ľudia stratili pri katastrofe vo Fukušime im navrátiť nevieme, ale môžeme sa spojiť a zabezpečiť, že na nich pamätáme,  a že už nikto nebude musieť trpieť následky jadrovej havárie

Práve s touto nádejou píšem tento odkaz.

Chcel by som ešte zdôrazniť dva dôležité body. Prvým je, že katastrofa vo Fukušime zastavila ďalší vývoj jadrového priemyslu v Japonsku. Japonci sa poučili a vidno nárast vo vývoji alternatív k jadrovej energii:  rozvoj energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Náš premiér Abe však teraz chce Vašim krajinám predávať jadrovú technológiu od našich dodávateľov Hitachi a Toshiba, tých istých spoločností, ktoré odmietajú prijať zodpovednosť za chyby na reaktoroch vo Fukušime.  Keď pán Tusk, Nečas, Orbán a pán Fico budú  s premiérom Abe hovoriť, možno by mali požiadať o pomoc v rozvoji čistých a obnoviteľných zdrojov energie, namiesto nebezpečného jadra. 

Po druhé by som chcel upozorniť na opakujúcu sa otázku:  Ako by to vyzeralo v krajinách V4 v prípade nehody, keď vidíte, ako s problémami zápasíme v Japonsku, kde títo jadroví dodávatelia sídlia? V obci Ítate v prefektúre Fukušima sa náklady na vyčistenie odhadujú na 322 miliárd jenov (asi 2,5 miliardy eur).  A to ide len o jednu z 59 obcí, ktoré takéto práce potrebujú. Množstvo peňazí, ktoré je potrebné najprv na vybudovanie reaktoru a potom odstránenie následkov, keď dôjde k nehode, je jednoducho neprijateľné, najmä, keď obnoviteľné zdroje môžu dodávať lacnejšiu a hlavne čistejšiu energiu.
 
Zrejme aj vzhľadom na poučenie z Fukušimy je mnoho ľudí v Poľsku, Českej republike, Maďarsku a na Slovensku proti  využívaniu tejto technológie.  Napriek tomu som bol šokovaný, keď som zistil, že vo Vašich krajinách neprebieha žiadna skutočná verejná diskusia o jadrovej energii. Vo Fukušime som videl, ako boli celé spoločenstvá ľudí vyhnané z domovov, ich domy a polia vyhlásené za kontaminované . Rodičov snažiacich sa obnoviť svoj život, aj keď majú strach o svoje deti, ktoré boli vystavené vysokým úrovniam žiarenia. Dva roky po havárii ukázal prieskum verejnej mienky novín Asahi, že 70 % japonských obyvateľov je za postupné odstavenie všetkých reaktorov.  Okrem toho za posledné dva roky len dva z 54 japonských reaktorov produkujú energiu a krajina funguje bez väčších výpadkov – to vedie k otázkam o potrebe jadrovej energie vôbec.

Pre Japonsko nie je etické snažiť sa o export reaktorov do Poľska, Českej republiky, Maďarska a Slovenska. V jednom z poľských novín som čítal, že poľská vláda má "vieru" v japonskú jadrovú technológiu. Chcel by som povedať premiérom všetkých štyroch krajín Vyšehradu, že ich obyvatelia preukázali vieru v nich a tú by nemali zradiť.

Junichi Sato je výkonný riaditeľ Greenpeace Japonsko