Z včiel sa stáva ohrozený druh. Fakty týkajúce sa ich úbytku sú nevyvrátiteľné. Vedecké štúdie jedna za druhou hovoria o tom, že sa výrazne znížil stav chovaných včiel medonosných. Výrazné úbytky sú v Spojených štátoch amerických, kde ročne mizne až 40 % včelstiev. V Európe klesol v období rokov 1985 až 2005 o štvrtinu. Ohrozené sú nielen včely medonosné, ale aj tie, ktoré žijú divo v prírode, motýle a iné opeľovače. Málokto z nás si možno uvedomuje, čo by sa stalo, keby včely skutočne vymreli. A je možné ich ešte zachrániť?

photo Juraj Rizman

Skutočnosť, že v posledných rokoch dramaticky hynú populácie divých aj chovaných včiel medonosných, trápi nielen včelárov. Od 90. rokov minulého storočia sa tento problém neustále stupňuje a získava stále väčšiu pozornosť. Ľudstvo tak stojí pred rozhodnutím, či včely chrániť, alebo ignorovať. Pritom chrániť ich by nemuselo byť až také nereálne. Dá sa to. A je stále čas. Budúce generácie túto voľbu už možno mať nebudú, a preto by naše rozhodnutie malo byť maximálne zodpovedné.

Faktorov, ktoré spôsobujú úhyny včiel, je niekoľko:

-        používanie pesticídov, hlavne tie z radu neonikotínoidov,

-        úbytok biodiverzity na poliach, farmách a v krajine,

-        intenzívne používanie pôdy v dôsledku metód priemyselného poľnohospodárstva,

-        monokultúrne pestovanie plodín – jedného druhu plodiny na veľkej ploche,

-        patogény – choroby a parazity včiel,

-        zmena klímy.

Bol by bez včiel hladomor?

Už Albert Einstein povedal: „Ak vymrú včely, ľudstvu zostávajú 4 roky života.“ Možno si poviete, že dnes by na neho určite niekto podal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Áno, asi trochu preháňal. Ale určite na tomto výroku kus pravdy je a oprávnene vzbudzuje  pozornosť aj obavy.

Včely väčšina z nás vníma hlavne ako producentky medu. Vedeli by sme prežiť bez včiel a bez medu? Pravdepodobne áno. Toto sladidlo nám dokáže spríjemniť život, ale nie je nutnosťou. Význam včiel však nespočíva iba v jeho produkcii. Včely sú totiž najvýkonnejšími opeľovačmi a tým kľúčovým prvkom v potravinovom systéme.

Podľa Jeffa Ollertona, autora štúdii a blogov o biodiverzite, takmer deväťdesiat percent druhov kvitnúcich rastlín opeľujú živočíchy. Význam včiel v produkcii potravín dokazujú aj odhady medzinárodnej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá je špecializovanou agentúrou OSN. Podľa nich včely opeľujú 71 zo 100 druhov plodín. Tým zabezpečujú produkciu až deväťdesiat percent potravín na celom svete. Iba v Európe opeľujú živočíchy viac ako osemdesiat percent z 264 druhov plodín. Včely tiež zvyšujú výnosy plodín. Sú preto extrémne dôležité pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti vo svete.

To, že celosvetový úbytok včiel a iných opeľovačov ohrozuje stabilitu poľnohospodárskeho systému, potvrdila aj nedávna vedecká štúdia Medzinárodnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Štúdia potvrdila staré známe, že stále väčšie množstvo opeľovačov je na hranici vyhynutia. Výskum, na ktorom sa zúčastnilo až 124 krajín sveta, poukázal na fakt, že až 3/4 plodín do značnej časti závisia od opeľovania hmyzom, čo ročne predstavuje produkciu potravín za 235 až 577 miliárd dolárov.

photo Juraj Rizman

Aký by bol svet bez včiel?

Bez včiel nám možno nehrozí hladomor alebo vyhynutie celej planéty. Prečo ale dobrovoľne prijať ich vyhynutie aj keď ich vieme zachrániť? Naozaj sa chceme vzdať celého radu pochutín, ktoré by sme bez včiel vôbec nemali? Je nevyvrátiteľným faktom, že bez včiel by bol náš jedálniček značne ochudobnený. Bez opeľovania by sa z našich fariem, obchodov a tržníc vytratili napr. jablká, hrušky, čerešne, broskyne, egreše, ríbezle, ale aj káva alebo čokoláda. Poviete si, že nič sa nedeje. Úhyn včiel by však mal vplyv nielen na stravu vegetariánov alebo vegánov. Ak včely nezaistia dostatočnú úrodu napr. ďateliny, ani kravy nebudú mať dostatok pastvy.

Ďalším riešením tohto krízového stavu by mohlo byť ručné opeľovanie, mechanicky, priamo ľuďmi. Podobne sa to deje už napr. v Číne. Je to však neskutočne náročné a pracné. Celosvetovú ekonomickú hodnotu práce včiel na opeľovaní odhadli na 265 miliárd eur ročne. Ak by sme naozaj dospeli do štádia, že plodiny budeme musieť opeľovať mechanicky, odrazí sa to negatívne na cene a dostupnosti potravín. Investícia do záchrany včiel je nielen etická, ale aj pragmatická voľba.

Sú ohrozené aj slovenské včely a ako im môžeme pomôcť? 

Údaje výskumného ústavu včelárstva SR naznačujú, že na Slovensku počet včelstiev rastie. V rokoch 2013 až 2015 počet včiel vzrástol z 255 na 278 tisíc. Znamená to, že na Slovensku problém s úhynom včiel nemáme? Nuž, nie je to úplne tak. Problémom je, že štatistika nezachytáva priebežné úhyny. Včelár totiž môže prísť o časť včelstiev, ale do konca sezóny si ich vie nahradiť. Štatisticky sa teda môže zdať, že včelstvá na Slovensku problém nemajú. V skutočnosti však môžu mať, ale dokazovanie je ťažké a odráža skôr dlhodobé hľadisko. Negatívny signál o stave včiel na Slovensku je napr. zníženie výnosov včiel. Včely znášajú čoraz menej medu a nie je za tým to, že by dnešné včely boli viac lenivé. Nepriamym signálom problému s pesticídmi je aj zníženie výnosov a vitality včiel v poľnohospodárskych oblastiach, zatiaľ čo v horských oblastiach, kde sa pesticídov používa výrazne menej, sa včelám darí rovnako ako kedysi.

Ako teda včelám pomôcť? Riešenie na záchranu včiel je pomerne jednoduché. Ekologické poľnohospodárstvo. Také, ktoré chráni plodiny pred škodcami bez použitia chemických pesticídov. Ak vymeníme priemyselné poľnohospodárstvo za postupy priaznivé pre životné prostredie a zdravie človeka, prispejeme tak nepriamo aj k záchrane včiel.

Včelám na Slovensku chceme pomáhať aj ďalšími čiastkovými aktivitami. Budú pokračovať aktivity z projektu Adoptuj si včelu v štyroch slovenských mestách. Budeme usilovať o to, aby politické rozhodnutia boli v súlade s ochranou včiel. Budeme presadzovať podporu ekologických farmárov a podporou spolupráce medzi nimi. Budeme usilovať o vytvorenie tzv. „vybraných zón bez pesticídov“ napr. v okolí materských škôl, nemocníc alebo domovov dôchodcov. Ak totiž niečo škodí včelám, škodí to aj ľuďom. A treba to buď zakázať alebo aspoň obmedziť.

 

Katarína Nikodemová

koordinátorka kampane Jedlo pre život

Greenpeace Slovensko

 

tento článok bol publikovaný v časopise Radar.