Rýchlosť, ktorou je potláčaný aktivizmus zaoberajúci sa zmenou podnebia, odráža nárast vedeckého záujmu zachrániť našu klímu a to s naliehavou potrebou. Neoprávnená situácia tridsiatich Greenpeace aktivistov zadržiavaných v Rusku (pretože sa snažili znemožniť plány Gazpromu ťažiť ropu v Arktíde) predstavuje míľnik represie, ktorá narastá každým rokom, a to od neoprávneného prenasledovania a väznenia ekológov zúčastňujúcich sa pokojných demonštrácii (ako napríklad Summit v Kodani), až cez rastúce obmedzovanie prístupu k určitým medzinárodným vyjednávacím fóram.

Vedecké údaje sú neodvratné a to bez ohľadu na to, čo tvrdí Gazprom a loby fosílnych palív, čoho najnovším dôkazom je piata správa IPCC. Tá nenecháva žiadny priestor pochybnostiam a to najmä, pokiaľ ide o vzťah medzi závislosťou na fosílnych palivách a zmenou prostredia, pričom toto popisuje ako výslovne jednoznačné. Na to, aby sme predišli najhoršiemu dopadu globálneho otepľovania sa čas závratne kráti. Správa je presvedčivá: ešte stále máme nádej, ale aby sme sa vyhli nárastu teploty o 2 ºC (v porovnaní s pred industriálnou érou) musíme v tomto desaťročí zvrátiť rýchlosť produkovania emisií, a potom, medzi polovicou a koncom tohto storočia ju znížiť na nulu.

IPCC po prvýkrát uvádza, koľko ton CO2 môžeme do ovzdušia vypustiť odo dneška až po koniec storočia tak, aby sme sa udržali v bezpečných medziach, čo celosvetovo predstavuje len jednu miliardu ton CO2. Avšak, toto číslo zastupuje iba jednu tretinu rezerv fosílnych palív na svete. Rýchlosťou, ktorou spaľujeme dnes ale uvedené číslo prekročíme už za dvadsať či tridsať rokov.

Priepasť medzi týmito dvoma údajmi je taká široká, až je alarmujúca. Je evidentné, že údaje používané sektorom zaoberajúcim sa spaľovaním fosílnych palív v jeho podnikateľských zámeroch a analýzach dostupných svetových zásob, založených na rozličných konceptoch (ako je napríklad ekonomický profit, alebo cena akcií spoločnosti na medzinárodnom trhu) majú len málo spoločného s realitou, keď hovoríme v súvislosti s klímou planéty. Správy, ako je táto od IPCC, sú najhoršou hrozbou pre ich biznis a práve preto spomínaný sektor zdvojnásobuje snahu nech politici, média a dokonca aj súdne inštitúcie podporia jeho plány a zabránia tak medzinárodným akciám s takýmto či podobným kontextom.

Vyššie uvedený sektor vie, že deň, kedy budú verejné záujmy nadradené ekonomickým, sa rýchlo blíži a jeho podnikateľské plány spôsobujúce vážne katastrofy medzinárodnej úrovne budú pozastavené. A snaha zastaviť, alebo predísť podobnej či rovnakej situácii, vedie k takým dôsledkom, akým je situácia našich aktivistov v Rusku. Práve toto je však najjasnejším dôkazom toho, že svetové politické a ekonomické monopoly podporované sektorom fosílnych palív sú ohrozené viac, než kedykoľvek predtým. Teraz je ten správny čas, kedy sa musíme chopiť šance a zatlačiť na zmenu, ktorá nás môže odvrátiť od najhoršieho.