Nemáš si čo obliecť? Zamysli sa.

Každý kus oblečenia, ktorý si kúpiš, má vplyv na životné prostredie ešte predtým, ako ho prinesieš domov. Ešte skôr ako vykročíš z dverí, ideš ulicou a zahliadneš ten atraktívny kúsok vystavený vo výklade.

Obchod v Xintang (Provincia Guangdong, Čína), v hlavnom meste veľkobchodu s džínsami. V tomto meste, kde je ekonomika koncentrovaná okolo textilnej výroby, pracovníci Greenpeace Východná Ázia objavili vysoký stupeň znečistenia prostredia a zdokumentovali vplyvy na tamojšie obyvateľstvo.

 

Prvou otázkou je spotreba vody. Každý rok sa vyrobia dve miliardy kusov džínsov a na výrobu každého kusu sa spotrebuje až 7 000 litrov vody. Pri výrobe jediného trička sa minie 2 720 litrov vody, čo predstavuje  priemernú spotrebu vody jedného človeka za tri roky.

Ďalším problémom je farbenie oblečenia, pri ktorom sa používa 1,7 milióna ton rôznych chemikálií, nehovoriac o škodlivých látkach (ako napr. PFC) zanechávajúcich trvalú stopu v našom životnom prostredí.

PFC (plnofluorované uhľovodíky), ktoré bývajú súčasťou outdoorového oblečenia a používajú sa na zabezpečenie odolnosti materiálov voči špine a premoknutiu, sa len ťažko rozkladajú v prostredí. Niektoré majú potenciál zotrvať v životnom prostredí stovky rokov. Traja horolezci z Číny, Taiwanu a Honk Kongu (na obrázku) dokázali, že je možné liezť v drsných podmienkach hôr aj v oblečení bez obsahu PFC.

 

Taktiež čo s oblečením, ktoré sa na trh ani nedostane? Ročne sa vyrobí približne 400 miliárd metrov štvorcových textílií a z toho až 40 miliárd metrov štvorcových zostane ležať na podlahe ako odpad zo strihania. Každý rok sa vyrobí viac ako 80 miliárd kusov oblečenia a keďže majú krátku životnosť, tri zo štyroch kusov končia na skládke alebo v spaľovni odpadov. Iba štvrtina z tohto možstva sa recykluje. 

Textilná fabrika v Prate (Taliansko), ktorá je najväčšou textilnou oblasťou v Európe. Dvadsať spoločností z tohto regiónu sa zaviazalo k eliminácii nebezpečných chemikálií vo svojich výrobných procesoch. Tento záväzok bude mať vplyv na každodennú výrobu viac ako trinásťtisíc ton textilného vlákna a surového materiálu ako aj na produkciu viac ako trinásť miliónov metrov látky.

Podľa správy mimovládnej organizácie WRAP (Spojené Kráľovstvo), klesajúce ceny a dopyt znižujú snahy zhromažďovať použité textílie, čo môže mať za následok ich uloženie na skládkach odpadov. A Zuzana Čaputová, nositeľka presížneho Goldmannovho environmentálneho ocenenia, poukázala na to, že nikto nechce mať vo svojom meste viac skládok.

Ako sme sa teda na túto cestu dostali? Odkedy sme začali byť takí posadnutí oblečením?

Nadmerná spotreba je jendým z negatívnych dôsledkov rýchlej módy. Každú minútu vyhadzujú obyvatelia Honk Kongu textilný odpad rovný množstvu 1400 tričiek

 

Jedným z dôvodov je "rýchla" móda. V ére módnych bloggerov a snahy byť “insta-slávnym” je každý, koho vidia viackrát v tom istom outfite, tŕňom v oku módnej polície. Módny svet však nevyzeral vždy takto. V publikácii Plenitude: The New Economics of True Wealth od Juliet B. Schorovej je napríklad uvedené, že  Američania spotrebujú trikrát viac ako obyvatelia Ameriky pred päťdesiatimi rokmi a kupujú dvakrát viac kusov oblečenia ako ľudia pred dvadsiatimi rokmi. Priemerný/á Američan/ka kúpil/a v roku 1991 tridsaťštyri kusov oblečenia. Do roku 2007 to už bolo 67 kusov každý rok, čo znamená nový kúsok oblečenia každé/ých štyri/päť dní.

"Rýchle" módne značky ako Topshop, H&M a Zara vytvárajú z módy produkciu “výrobkov na jedno použitie”. 

 

Ako teda môžeme vyriešiť problémy "rýchlej" módy?

Treba začať od seba ako spotrebiteľa a odolať impulzom, ktoré nás podnecujú k nákupom oblečenia značiek "rýchlej" módy. Nebude to mať za následok iba ušetrené peniaze, ale v rámci tretieho výročia zrútenia sa textilenj továrne Rana Plaza v Bangladéši to bude aj o rozmýšlaní nad tým, kto vyrába naše oblečenie a aké environmnetálne dôsledky jeho výroba má.

Ak ak si myslíme, že dovlečenie plnej tašky s použitým oblečením do lokálneho second handu je dobrá myšlienka, mali by sme uvažovať esťe raz. Cieľom Týždňa recyklovanej módy, organizovaného spoločnosťou H&M práve v týchto dňoch, bolo vyzbierať tisíc ton použitého oblečenia. Ide však iba o ilúziu toho, čo skutočná udržateľnosť znamená, keďže iba jedno percento z vyzbieraného oblečenia sa môže použiť na výrobu recyklovaných textilných vlákien. 

Buďme kreatívni! Oblečenie tejto modelky je vyrobené z organických látok a recyklovaného materiálu. 

 

Namiesto toho buďme kreatívni a vezmime do rúk šijacie ihly. Až 95 % vyhodeného oblečenia môžeme “opraviť” a zrecvklovať. A módne trendy sa aj tak objavujú vo vlnách, takže si pokojne odložme to desať rokov staré tričko. Môžeme ho opäť nosiť o dvadsať rokov :)

Samozrejme, to však neznamená, že odstavíme všetkých snaživých umelcov a nezávislých dizajnérov od ich práce. Vystihla to aj legendárna módna návrhárka Vivienne Westwoodová: “Kupuj menej, vyberaj si dobre a nech to vydrží”.

Takže, stále si nemás čo obliecť?

Shuk-Wah Chung je editorka v Greenpeace Východná Ázia (Twitter @shookiewah)

Zaujíma Ťa téma vytvárania udržateľnejšej a štýlovej budúcnosti? Sleduj Módnu revolúciu a objav pravdivý príbeh zo zákulisia módnych značiek a Tvojho oblečenia ako aj tipy a triky ako sa pripojiť k celosvetovým aktivitám.