V sobotu 26. mája začala vytekať ropa do rieky Kolva, v oblasti Komi na severe Ruska. Ropa už týždeň pokrýva rieku a vytvára nánosy na brehoch, bez akejkoľvek reakcie štátom kontrolovanej ropnej spoločnosti Rusvietpetro. Čistenie úniku zatiaľ nebolo zorganizované spoločnosťou ani miestnymi úradmi.

Verejnosti nebolo oznámené, ako bude únik ropy vyčistený. Únik nebol ohlásený ani investorom a viac-menej nulovú pozornosť téme venovali lokálne či národné médiá. Ropa už dosiahla rieku Pečora, ktorá vteká do arktických morí.

7. júna 2013

Čistenie ropy Rusko © Ivan Ivanov

 

Greenpeace Rusko získalo fotky od spojencov z Výboru na záchranu Pečory - organizácie, ktorá je momentálne na mieste a dokumentuje škvrnu, tak ako i domorodí obyvatelia, ktorí sú nútení zúčastniť sa čistenia sami. Netušia, koľko ropy sa doposiaľ vylialo do ich vodných zdrojov. Avšak na základe počtu sudov, ktoré doteraz naplnili a množstva zostávajúcej ropy v rieke, únik odhadujú na 100 ton.

Miestni obyvatelia sa so svojimi otázkami obrátili na úrady, ale tie nevenovali ich obavám žiadnu pozornosť. Stretnutie obyvateľov s regionálnymi zástupcami Ministerstva prírodných zdrojov a s miestnymi úradníkmi sa uskutočnilo až 28. mája.

Úlohou tohto stretnutia však nebolo informovať o pláne, ako dôjde k odstráneniu ropnej škvrny, ktorá ohrozuje zdravie a vodné zdroje miestnych obyvateľov. Alexander Tian, vedúci Usinského okresu, namiesto toho obyvateľom oznámil: „Ak nechcete dýchať ropné výpary, mali by ste nasadnúť na lode a odstrániť ropu sami!“ Následne obyvateľom ponúkol 10,000 rubľov za každý vyzbieraný sud ropy (približne 250 eur).

A tak sa miestni ľudia a ich deti odvážili vplávať do toxickej rieky na malých lodiach, aby vyčistili nahromadenú ropu z rieky ich vlastnými rukami. Mnohí z nich nemali nič, čo by ich chránilo. Fotky zozbierané miestnymi aktivistami zobrazujú, ako sú ropou pokrytí všetci a všetko. Niektorí dokonca s ropu nakladali holými rukami.

Keď však začali odovzdávať sudy plné uniknutej ropy, spoločnosť im odmietla zaplatiť. Ohradila sa na obyvateľov so zvláštnou výhovorkou, že ropa, ktorú priniesli, nepatrí spoločnosti označenej za zodpovednú za nehodu - Rusvietpetro, ale patrí Lukoilu, ďalšej spoločnosti pôsobiacej v okolí.

V pondelok korporácia nakoniec ustúpila a začala miestnym vyplácať za ropu, ktorú zachytili.

Zatiaľ, čo situácia zostávala nemenná, úrady pokračovali v predstieraní, že všetko je v poriadku. Rusvietpetro nereagovala vôbec. Na otázky ohľadom reakcie na nehodu úrady odpovedali, že norné steny a vrecia s pieskom sú na svojom mieste a o nehodu je postarané.

Norná stena umiestnená na Kolve je však len 15 metrov dlhá a rieka dosahuje 100 - 200 metrov na šírku. Lokálni aktivisti vyfotografovali pieskové vrecia, ktoré boli zbytočne nakopené na brehu rieky.

Napriek zdôrazňovaniu úradov, že na situáciu zareagovali primerane, ropa sa tokom Kolvy šírila ďalších 100 kilometrov. Nakoniec dosiahla rieku Pečora, ktorá túto subarktickú ropu rozšírila smerom k arktickým moriam.

Štátne a regionálne médiá nie sú nezávislé ohľadom zverejňovania detailov o vzniknutej situácii. Jeden novinár povedal, že bol poverený špeciálnym zákazom podávania správ o tejto nehode. Úrady vydali verejné oznámenie len po tlaku domorodých obyvateľov a Greenpeace Rusko.

Je možné, že ak by miestni aktivisti a obyvatelia nedokumentovali nehodu a nepodelili s o informácie s organizáciou Greenpeace a ďalšími, nikto by sa o situácii nedozvedel. Takéto správanie ropných spoločností ako Rusvietpetro v odľahlých regiónoch Ruska je bežné – znečistiť a ignorovať.

V porovnaní so slávnymi ropnými katastrofami ako Deepwater Horizon je táto škvrna relatívne malá a nachádza sa v oblasti dostupnej pre čistiace tímy (nieže by tam nejaké boli). Navzdory tejto skutočnosti a dostupnej infraštruktúre úrady neurobili nič pre zastavenie ropnej škvrny. Miestni obyvatelia i naďalej dýchajú príšerné ropné výpary.

Podľa lokálnych zástupcov Ministerstva pre mimoriadne situácie: „Plán na zmiernenie dopadov úniku ropy bol použitý, no my ho nemáme. Spýtajte sa Rusvietpetra (spoločnosti obvinenej z ropného úniku). My sme požiadali miestnych obyvateľov o vyčistenie ropy, pretože majú malé loďky, ktoré môžu v plytkých vodách používať.“

Rusvietpetro naďalej mlčí.

Táto nehoda jasne poukazuje na fakt, že lokálne a obzvlášť zahraničné spoločnosti sú neschopné konať v prípade nehody, ktorú spôsobia projekty zložené z viacerých investorov. Ako ropné korporácie využívajú slabšie bezpečnostné regulácie v Rusku, spoločné projekty v oblasti – akým je i táto ropná škvrna – sa stávajú čoraz viac populárne.

Strašidelný je v tomto prípade aj fakt, že spoločnosti Zarubežnefť, ktorá kontroluje 51 % akcií spoločnosti Rusvietpetro – môže byť podľa ruskej legislatívy udelené povolenie na ťažbu v ruskej Arktíde.

Zatiaľ toto povolenie majú len dve korporácie - Rosneft a Gazprom. Dňa 3. júna, kedy ropa spoločnosti Rusvietpetro i naďalej tiekla tokom Kolvy, ruský minister prírodných zdrojov poznamenal, že táto spoločnosť by mohla povolenie na vrty v Arktíde, najmä v Barentsovom mori, získať v dohľadnom čase.

Ak Rusvietpetro a ruské úrady nedokážu, alebo nechcú  riešiť únik takto relatívne malého úniku ropy v dostupnej oblasti, je desivé si vôbec predstaviť, ako budú riešiť nehodu v ruskej Arktíde, stovky míľ od civilizácie a v nebezpečných snehových podmienkach a arktických víchriciach.