Susedné trhy v meste predávajú zeleninu kontaminovanú chemickými pesticídmi.  Ich obsah presahujú čínske normy. Navyše je táto zelenina ešte horšia ako tá, ktorú predávajú na trhoch v Šanghaji. Keď som sa ako hrdý občan Pekingu dozvedel túto informáciu, vydesil som sa.

Aj napriek tomu, že šanghajský trh s potravinami je známy vysokým obsahom chemických látok, sú na ňom nižšie hladiny pesticídov v porovnaní s Pekingom a Kuang-čou. Tieto veľkomestá figurujú v prieskume Greenpeace východnej Ázie „Vegetables Basket Programme“, vládnej iniciatívy zameranej na zaistenie bezpečnosti a ochrany potravín.

Príklad chemických látok používaných v priemyselnom poľnohospodárstve.

Keď odhliadneme od súperenia medzi našimi dvoma mestami a vedenia Šanghaja v tomto zápase, štúdia Greenpeace poukazuje na veľký problém bezpečnosti potravín v čínskych veľkomestách, ktorým sa nedarí zabezpečiť zdravé, kvalitné jedlo pre milióny ľudí.

Dôvodom lepšieho skóre pre Šanghaj je jeho investícia do ekologického poľnohospodárstva, inovatívneho modelu produkcie postaveného na ľuďoch, vede a prírode, ktoré nie je závislé od chemických vstupov. Šanghaj investoval aj do systémov sledovania potravín, ktoré zabezpečujú väčšiu transparentnosť zdrojov výroby potravín.

Ekologická farma v Číne.

Vyšetrovanie odobralo 133 vzoriek zeleniny 26 odrôd predávaných v Pekingu, Šanghaji a Kuang-čou, spolu s miestom ich pôvodu a následne ich otestovali v nezávislom laboratóriu. Prvýkrát vo vyšetrovaní Greenpeace boli umiestnené GPS zariadenia na nákladné automobily prepravujúce zeleninu, ktoré sledovali celý dodávateľský reťazec do troch veľkomiest.

GoPro kamera pripojená k uhorke, ako je možné vidieť na našom videu, ukazuje celú jej cestu z poľa na trh a symbolizuje úbohý život chemicky pestovanej zeleniny. Počas 80 dní bolo použitých viac ako 30 rôznych druhov chemikálií na jej postriekanie, aby spĺňala tzv. „obchodné štandardy“, aby bola pevná a rovná s čerstvým kvetom na vrchu.

Laboratórne testy ukázali, že zelenina zozbieraná v Pekingu obsahovala zmes pesticídov. Viac ako tretina zeleniny v Kuang-čou presiahla povolené maximálne čínske štandardy rezíduí. Vo vzorkách z vigny čínskej (cowpea) z Kuang-čou boli nájdené zvyšky ometoátu (omethoate), toxického pesticídu, ktorý prekračuje národné bezpečnostné normy až 63 krát. Šanghaj sa dostal na vrchol z pomedzi troch miest, keďže len jedna zo 42 vzoriek zeleniny obsahovala zvyšky pesticídov presahujúce národnú normu.

Aj keď model v Šanghaji nie je dokonalý, na základe ekologických poľnohospodárskych postupov a lepších systémov sledovania, predstavuje správnu cestu. Dokazuje totiž, že alternatívny systém výroby potravín je možný. Systém, ktorý produkuje zdravšie a bezpečnejšie potraviny pre ľudí bez kontaminácie planéty zbytočnými chemickými produktmi ako sú pesticídy a umelé hnojivá.

Model ekologického poľnohospodárstva musí byť zameraný na zlepšovanie kvality dodávok potravín v Šanghaji, ale tiež musí zabezpečiť, aby sa bezpečné potraviny dostali aj k ľuďom žijúcim v ostatných veľkomestách a mestách Číny. Zmena smerom k ekologickému systému je to, čo požaduje rastúce hnutie po celom svete. Politici, firmy a filantropi musia reagovať na dopyt verejnosti presunúť investície z deštruktívneho chemického do moderného ekologického poľnohospodárstva.

 

Jing Wang je Greenpeace kampanierka v oblasti ekologického poľnohospodárstva vo východnej Ázii.

Preložila naša dobrovoľníčka Dominika Žilová.