Takmer 100 členov parlamentu z dvadsiatich krajín a sedem politických skupín podpísalo vyhlásenie solidarity Arktickej tridsiatke

Parlamenty v demokratických zriadeniach na celom svete sú miestom diskusií a často búrlivých debát. Pohľady na opačné strany politického spektra sú často radikálne rozdielne. S množstvom strán z 28 štátov Európskej únie nie je Európsky parlament výnimkou. Bolo pre mňa prekvapením, keď som sa stal svedkom debaty zo stredajšej noci, ktorej vládla pozoruhodná zhoda.

Jeden za druhým sa členovia parlamentu na pôde zasadacej miestnosti v Štrasburgu vyjadrovali za podporu solidarity s 28 aktivistami Greenpeace a dvomi nezávislými reportérmi zadržanými v Rusku za nenásilný protest proti ropnej veži Gazpromu v Arktíde.

Krzysztof Lisek z Poľska: „Nie vždy podporujem metódy Greenpeace, no napriek tomu rešpektujem organizáciu a veľmi si cením, čo robia. Všade tam, kde je životné prostredie ohrozené, sú na mieste.“

Paul Murphy z Írska čítal pasáže z listu, ktorý napísala v cele v Murmansku Alexandra Harris svojim rodičom. O Arktickej tridsiatke povedal, že „je potrebné, aby zaznela silná správa z celého sveta, ktorá bude žiadať ich okamžité prepustenie a stiahnutie všetkých obvinení“.

Výnimočná diskusia trvala viac ako hodinu s tuctom ďalších vyjadrení a podporou vyhlásenia solidarity Arktickej 30. Ku koncu debaty prišla správa, že Rusko stiahlo obvinenia z pirátstva a nahradilo ich rovnako absurdným obvinením z výtržníctva, za ktoré hrozí trest až 7 rokov väzenia.

Parlament bol rýchly v tom, ako podotkol vo svojom vyhlásení, že obvinenia sú „neadekvátne“. Žiadal EÚ vlády a Európsku komisiu, aby „konali v snahe prepustiť zadržaných“.

V zastúpení Európskej komisie hovoril komisár Janez Potočnik, ktorý varoval Parlament pred nebezpečenstvami ťažby ropy v krehkom arktickom prostredí. „Nemôžeme si ani vedieť predstaviť dosah, ktorý by mal veľký únik ropy na arktickú oblasť, ani ťažkosti a náklady na snahu ho vyčistiť“. Pokračoval: „Greenpeace aktivisti majú čo povedať nám všetkým.“

Ráno som strávil rozhovormi s poslancami a vysvetľovaním, čo sa stalo v Arktíde, ale taká prierezová podpora zo stany EÚ ma zaskočila. Keď skončila debata a ľudia začali odchádzať z parlamentu, opustil som svoje miesto na verejnej tribúne v jemne omráčenom stave.

Bolo neskoro a videl som ako dvaja neznámi smerujú k východu. Zistili sme, že dvere sú zamknuté a išli sme spolu hľadať iný východ. Keď sme ho našli, jeden z nich povedal: „Konečne voľní!“ V priateľskom rozhovore som nakoniec zistil, že sa rozprávam s dvomi ruskými diplomatmi v Bruseli.

Ako sme sa rozdelili, zhrnul som si tento výnimočný deň v práci a spýtal som sa sám seba, ako dlho bude trvať, kým moji priatelia a kolegovia v Arktíde budú môcť tiež povedať „konečne voľní“.

Joris den Blanken – Vedúci sekcie klimatickej politiky Greenpeace EÚ

--