Keď najbližšie uvidíte okolo vás bzučať včely, stojí za to si pripomenúť, že väčšina potravín, ktoré jeme, výrazne závisí na opeľovaní, ktoré práve včely zabezpečujú. Po celom svete výrazne klesajú populácie včiel a ďalších opeľovačov, a to najmä v Severnej Amerike a Európe, čím sa zvyšujú obavy o ich podstatnú rolu v ekosystéme.

Od roku 2006 bola 30 – 40 % strata komerčných včelstiev v Spojených Štátoch spájaná s „zrútením včelstiev“, syndrómom charakterizovaným ako miznutie včiel – robotníc. Od roku 2004 boli zaznamenané najväčšie straty včelstiev za posledných 50 rokov. Za posledné zimy bola mortalita včelstiev v Európe okolo 20 % (v niektorých krajinách dosahovala až 53 %).

Bez opeľovania hmyzom by asi jedna tretina plodín, ktoré jeme, musela byť opeľovaná inými prostriedkami, alebo by sme čelili podstatne nižším úrodám. Celkovo až 75 % plodín by bolo ovplyvnených poklesom v produktivite. Bezpochyby, najvýživnejšie a najpestrejšie plodiny v našej strave (vrátane kľúčovej zeleniny a ovocia) spolu s niekoľkými obilninami používanými ako krmivo pre produkciu mäsa a mlieka by boli zasiahnuté poklesom populácie opeľovačov. Najnovšie odhady hodnotia opeľovanie na 265 miliárd eur.

Problém môže byť ešte väčší, pretože svet sa postupne pohybuje smerom k produkcii stále väčšieho a väčšieho množstva potravín, ktoré sú závislé na včelách ďalších opeľovačoch. Tak prečo sa tí, ktorí sú za to zodpovední, stále snažia oddialiť kroky na záchranu najchytrejších prirodzených spojencov farmárov?

Prvý významný krok

Minulý týždeň urobila Európa významný krok tým správnym smerom, keď bola väčšina členských štátov EÚ  za čiastočný zákaz troch pesticídov, ktoré zabíjajú včely. Aj napriek intenzívnemu lobingu zo strany silného odvetvia pesticídov, bolo odhlasované. Včely - zabíjajúce spoločnosti prehrali túto bitku; a včely vyhrali – na teraz! Je to úspech, na ktorý ekológovia, včelári a podstatná časť občanov Európy, ktorí sa zapojili do kampaní, môžu byť hrdí.

Rozhodnutie musí ešte formálne potvrdiť Európska komisia, ktorá však nemôže ignorovať obrovskú vedeckú, politickú a verejnú podporu za zákaz týchto pesticídov. Tonio Borg, komisár EÚ pre zdravie a ochranu spotrebiteľa vyhlásil že ‘Komisia bude pracovať na jeho znení v nasledujúcich týždňoch’ , vo svetle väčšinovej podpory členských štátov na pondelňajšom hlasovaní. Keďže členským štátom sa nepodarilo dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu na schválenie alebo neschválenie zákazu v dvoch po sebe idúcich hlasovaniach, Komisia má teraz právo pracovať na svojom návrhu.

Toto sú dobré novinky pre včely a európskych farmárov. Toto rozhodnutie Európskej únie je vlastne prvý svetový široko-plošný zákaz pesticídov hubiacich včelstvá. Obmedzí to používanie troch neonikotinoidov (klotianidín, imidacloprid a tiametoxám) na ošetrenie osiva, pôdy (granuly) a postrek na rastliny a obilniny atraktívne pre včely.

Odhalenie páchateľa: Bayer a Syngenta

Je pozoruhodné, že práve tieto tri neonikotinoidy sú najpredávanejšie trháky spomedzi produktov vyrábaných poľnohospodárskymi obrami, akými sú Syngenta a Bayer. Obe tieto spoločnosti boli zapojené do kampane, kde sa zúrivo snažili ochrániť zisky bez ohľadu na vysoké environmentálne zaťaženie. Ignorovali vedecké dôkazy na toxicitu pesticídov a za každú cenu sa snažili oddialiť zákaz.

Greenpeace nedávno odkryl ich klamstvá pri niekoľkých príležitostiach: zavesili sme transparent  na centrálu Syngenty vo Švajčiarsku, zúčastnili sme sa Valných zhromaždení oboch spoločností – Bayeru aj Syngenty v Nemecku a Švajčiarsku, a usporiadali sme symbolický pohreb včelej kráľovnej pred centrálou Bayer v Holandsku.  

Neúplný zákaz

Avšak toto je len prvý krok, keďže zákaz je neúplný a plný potenciálnych nedostatkov. Za prvé, je len dočasný a dva roky nemusia byť postačujúce, aby garantovali zlepšenie zdravia včiel a ďalších opeľovačov. Za druhé, obmedzenia sa týkajú len určitých používaní na plodiny: zákaz nie je ani zďaleka postačujúci. Za tretie, neonikotinoidy sú veľmi vytrvalé a mohli sa v pôde v priebehu rokov nazhromažďovať a môžu sa nachádzať aj v ostatných rastlinách navštevovaných včelami. Dokonca používanie neonikotinoidov v skleníkoch je spájané s vysokou koncentráciou vo vodných systémoch, čo spôsobuje úbytok vodného hmyzu a narušenie vodnej biodiverzity, ako to bolo dokázané v nedávnej Dánskej štúdii. Takže nie je ani z ďaleka jasné, či odsúhlasený zákaz vôbec zabezpečí čistý nektár a peľ pre včely a ďalší hmyz. Navyše, veľa ďalších pesticídov, ktoré zabíjajú či škodia včelám musia byť stiahnuté z trhu. Greenpeace verí, že EÚ musí ísť ďalej a zaviesť rozsiahlejší zákaz zahŕňajúci všetky použitia neonikotinoidov a vo všetkých poľnohospodárskych odvetviach, než obmedzené riešenie, ktoré navrhla Európska komisia. Malo by zahŕňať všetkých sedem hlavných pesticídov, ktoré zabíjajú včely, identifikovaných vďaka Greenpeace v správe: ‘Bees in decline’ report (“Úpadok včiel”).

Štyri z týchto siedmich nie sú neonikotinoidy, no my budeme viesť kampaň, aby sme aj tieto pesticídy odstránili z trhu.

To by mal byť rozhodujúci prvý krok, aby sme sa odklonili od súčasného chemicky intenzívneho poľnohospodárskeho systému. Avšak, aby by sa nám to podarilo a zachovali sme európske poľnohospodárstvo, dlhodobým riešením na záchranu včiel môže byť len prechod k moderným ekologickým poľnohospodárskym technikám. Naša práca je len na začiatku.

Matthias Wüthrich vedie ekologickú poľnohospodársku kampaň Greenpeace vo Švajčiarsku a je vedúci projektu „European Bees“(Európske včely).