Som v regióne Briansk v Rusku. Napriek tomu, že som viac než 180 kilometrov od Černobyľu a tridsať rokov po katastrofe, mô Geigerov počítač stále ukazuje zvýšené úrovne radiácie.

Toto neviditeľné radiačné nebezpečenstvo je každodennou realitou piatich miliónov ľudí, ktorí prežili Černobyľ a žijú v kontaminovaných oblastiach na Ukrajine, v Bielorusku a v Rusku. Jedia kontaminované ovocie a zeleninu. Dýchajú rádioaktívny dym požiarov v blízkych lesoch, ktoré sú v dôsledku Černobyľu znečistené.  

Veľa komunít, ktoré tu v Briansku žijú, mali dávno evakuovať. No nikdy sa tak nestalo.

Čo je horšie, aby ruská vláda ušetrila, znižuje ochranné radiačné opatrenia a podporné opatrenia pre ľudí. Keď minulý rok vláda bez akejkoľvek verejnej diskusie zmenila status niekoľkých stoviek usadlostí, až 300 tisíc ľudí prišlo o štátnu podporu.

V blízkosti mesta Novozybkov som stretol lekára, doktora Viktora Kanajeva. Svojimi starými kostolmi mi toto mesto pripomínalo veľa ruských historických miest, akurát že v tomto meste môžete všade „cítiť“ tú neviditeľnú černobyľskú radiáciu.

Doktorovi Kanajevovi robia starosti miestne potraviny, ktoré jedia jeho pacienti. Nemajú totiž dostatok peňazí na to, aby si mohli kúpiť drahšie, dovážané jedlo. Povedal mi: „Vidiecki ľudia si nemôžu dovoliť odmietať miestnu produkciu z polí či ich vlastnej záhrady, najmä keď sú peňažné kompenzácie zo strany štátu čoraz menšie. Miestne autority sa aj snažia čosi urobiť, ale bez peňazí urobíte málo. Rozpočet je čosi ako krátky paplón – snažíte sa prikryť si aj nohy, aj hlavu, no keďže je paplón krátky, nejaká časť tela vám aj tak bude stále vytŕčať.“

No títo ľudia sa nevzdávajú.

Viac než 50 ľudí z brianskského regiónu sa minulý týždeň obrátilo na ruský Najvyšší súd, aby zvrátil rozhodnutie vlády znížiť sociálne podporné programy a tiež ich právo presídliť sa.

Natalia Kandik, ktorá patrí k žalujúcej strane, mi povedala: „Sme živí ľudia. Nie je možné, aby sa k nám takto správali. Neposkytli nám žiadny dôkaz o tom, že naše mestá a dediny sú čisté a bezpečné. A my vieme, že nie sú.“

Nanešťastie Najvyšší súd dal za pravdu ruskej vláde a nie ľuďom z regiónu Briansk, ktorí Černobyľ prežili. Ich žalobu zamietol.

 

Ale keď sa tu rozprávam s miestnymi ľuďmi, sú rozhodnutí bojovať.

„Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, tak sa určite odvoláme,“ povedal Maxim Ševcov z organizácie (Chernobyl Union-Novozybkov), ktorá pomáha tým, ktorí černobyľskú tragédiu prežili, „a ak bude treba, dotiahneme tento prípad až pred Medzinárodný súd pre ľudské práva. Nevzdáme sa práva chrániť svoje zdravie.“

Natalia ho dopĺňa: „Budeme bojovať. Nemáme čo stratiť.“

No koniec-koncov je to vláda, ktorá by mala prevziať zodpovednosť a podporovať a chrániť tých, čo prežili Černobyľ. Napriek všetkým prekážkam títo ľudia bojujú za svoje práva a postavili sa na odpor nezodpovednej vládnej byrokracii.

Mali by sme ich podporiť aj my. A to tak, že ich uistíme, že sa na nich nezabudlo. A zároveň tým, že spoločne pripomenieme ruskej vláde, že svet sa pozerá. Že ju sledujeme.

Prosím Vás, pripojte sa ku mne a vyjadrite spolu so mnou spolupatričnosť tým, ktorí prežili Černobyľ. - zapojiť sa môžete tu: https://act.greenpeace.org/ea-action/action?ea.client.id=1844&ea.campaign.id=49719

 

Rašid Alimov,  koordinátor protijadrovej kampane Greenpeace Rusko