Štvrtok 1.8.2013

Včera prišiel kapitán a ponúkol nám, aby sme šli na člny. Dnes je deň D, takže som nadšená. Ísť aspoň na chvíľu na člny, ktoré sa používajú pri akciách! Všetci sme si obliekli špeciálne overaly ale nedostali sme povolenie od lokálnej polície, tak sme nakoniec nešli. Situácia sa vyriešila poobede, kedy sme povolenie dostali a tak sme sa opäť obliekli a šli do člnov. Do jedného člna sme sa zmestili desiati a mohlo sa začať.  Zrýchlili sme a vydali sa na more. Napriek tomu, že vlny neboli vysoké za každou nás vyhodilo do výšky a opäť sme padli na hladinu. Takže si viem asi predstaviť, aké to je v reálnej akcii, aj keď toto bolo asi jemnejšie v porovnaní s realitou.

16. augusta 2013 Každý môže pomôcť chrániť arktídu, tak ako Ľubka.

copy; Nick Cobbing/Greenpeace

 

Piatok 2.8.2013

Dnes sme chceli ísť do hôr. Ľahšia vychádzka do hôr so skupinou mladých ľudí, ktorí sem prišli protestovať proti snahám ťažiť ropu v Arktíde. Rozdelili nás do skupín po desiatich a v stred kopca sme mali prestávku. Bolo tam neuveriteľne čisté jazero a niektorí sa aj odvážili sa v ňom vykúpať. Chvíľu som síce váhala ale nakoniec som  šla aj ja. Veď je to možno moja jediná šanca v živote zaplávať si v nórskom horskom jazere. Prvý dotyk s vodou bol šokujúci. Bola ľadová. Nie som si istá ako veľmi studená, ale bola jednoducho STUDENÁ. Zaťala som zuby a skočila. Ešte nikdy som nebula v takej studenej vode ale stálo to za to. Keď si predstavím, že v takýchto oblastiach chcú ťažiť ropu, nemôžem tomu veriť. Všetko by to zničilo. Kým tam nie ste osobne, nedá sa predstaviť, ako nádherne tam je.

Sobota 3.8.2013

Dnes sa konal Folkfest. To bol hlavný dôvod, prečo sme sem prišli. Veľký protest proti ťažbe. Stretla som množstvo odhodlaných mladých ľudí, hudobníkov, politikov a miestnych ľudí, ktorí chcú zastaviť ťažbu v Arktíde. Bola som prekvapená, koľko ľudí z celého sveta sa tu zišlo. Mohli sme pomôcť zbierať podpisy. Tak som sa do toho dala. Len za malú chvíľu som vyzbierala 30 podpisov. Tak som si vyskúšala aké to je, rozprávať sa  s ľuďmi sledovať nórskych kampanierov a organizácie. Byť obkolesená odhodlanými ľuďmi, ktorí veria tomu, čo robia a prečo to robia, tu pod horami za polárnym kruhom, mi umožnilo ešte viac porozumieť, prečo to vlastne robíme. Chrániť Zem  najviac ako sad á. Na zajtra sa neteším. Toto bude moja posledná noc na Arctic Sunrise.

16. augusta 2013 Posádka Arctic Sunrise V Nórsku

© Will Rose/Greenpeace

 

Nedeľa 4.8.2013

Noc ubehla rýchlo, príliš rýchlo ale nedala sa zastaviť. Musíme sa rýchlo zbaliť, lebo loď pokračuje svojou cestou viac na sever. Po lúčení sme vystúpili a sledovali ako loď odchádza. Mala som až zimomriavky, nehovoriac o slziach v očiach. Odišli sme, až keď nám zmizla z dohľadu. Zostali sme tí, ktorí sme začali, Shai, Emma a Olly, Daniela a Thomas.

Pondelok 5.8.2013

Naša cesta je na konci ale kampaň za záchranu Arktídy pokračuje. Za jeden rok sa k nej pridalo viac ako 3,5 milióna ľudí a ďalší pribúdajú. Podpísať sa je tak drobný krok, ktorý môžeme urobiť, aby sme chránili toto zraniteľné miesto. Ak ho zničíme, už nebude cesty späť. A nezáleží na tom, kde žijete, lebo sa nás to ovplyvňuje všetkých.

Nikdy nezabudnem na túto cestu za polárny kruh s Greenpeace na Arctic Sunrise. Bola skvelá a plná úžasných ľudí, akými je posádka MYAS, ktorí sú takí priateľskí. Stretla som toľko druhov ľudí, toľko odvážnych a odhodlaných jedincov z rôznych častí sveta. Rovnako ako dobrovoľníkov, výhercov a zamestnancov Greenpeace. Chcela by som sa poďakovať za príležitosť a šancu byť súčasťou toho všetkého. Dúfam, že ich ešte stretnem.  Príroda a krajina, ktorú som videla, navždy zostane v mojich spomienkach. Vždy som obdivovala prácu Greenpeace po celom svete a aj budem. Ďakujem!